Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva vyniesla na svojom 6. riadnom zasadnutí v Budapešti dňa 29. septembra 1947 toto
rozhodnutie č. 46
o doplnení resp. zmene Rokovacieho poriadku Smiešanej komisie.
Rokovací poriadok Československo-maďarskej Smiešanej komisie pre výmenu obyvateľstva ustálený dňa 3. júna 1946 a doplnený rozhodnutím č. 13 Smiešanej komisie mení resp. doplňuje sa takto:
- I. § 4, ods. 1 nahradzuje sa týmto odsekom:
„Sídlom maďarskej složky je Budapešť, jej sekretariát je pri Maďarskom vládnom presídľovacom komisariáte.“
- II. Druhá veta § 12, ods. 1 nahradzuje sa takto:
„Každé zasadnutie trvá najviac jeden mesiac a nasledujúce zasadnutie treba otvoriť na území druhej strany do 15 dní od zakľúčenia predošlého zasadnutia.“
- III. § 12 doplňuje sa týmto tretím odsekom:
„(3) Ak je predseda jednej složky počas trvania zasadnutia tej mienky, že mimoriadne okolnosti vyžadujú rozhodnutie o niektorej otázke, predloží príslušný návrh s označením predmetu predsedovi druhej složky. Predseda konaného zasadnutia, dá takýto návrh na program najbližšieho rokovania konaného zasadnutia.“
- IV. § 14 nahradzuje sa týmto textom:
„Po výmene listín upravenej v predchádzajúcom paragrafe postarajú sa bezodkladne predsedovia složiek, aby boly k dispozícii dáta potrebné na rokovanie o veci, spisový materiál, znalcovia, alebo vôbec dôkazy.“
- V. § 15, ods. (1) nahradzuje sa týmto textom:
„(1) Na náležitú prípravu rokovania zašlú si predsedovia oboch složiek bezodkladne odpisy návrhov vyjádrení, dôkazov a vôbec celého písomného materiálu, ktorý sa vzťahuje na príslušnú otázku.“
- VI. § 15 doplňuje sa týmto tretím odsekom:
„(3) O návrhu, o ktorom sa rokuje, treba podľa možnosti vyniesť rozhodnutie na konanom zasadnutí, alebo treba rokovanie podľa § 29 Rokovacieho poriadku prerušiť. Ak sa to na práve konanom zasadnutí nestane, má Smiešaná komisia vo veci rozhodnúť, alebo má rokovanie o veci prerušiť podľa § 29 Rokovacieho poriadku na nasledujúcom zasadnutí.“
- VII. § 21, veta prvá sa mení takto:
„Doručovanie písomností úradom vykonáva tá složka Smiešanej komisie, na štátnom území ktorej treba vykonať doručenie.“
- VIII. § 21 doplňuje sa týmto druhým odsekom:
„(2) Pre doručovanie súkromníkom platí § 17, ods. (2) a § 18.“
- IX. § 22, ods. 2 nahradzuje sa týmto textom:
„(2) Členovia Smiešanej komisie, zástupcovia vlád, ako aj znalci a pomocný personál, ktorí sa zúčastnia na rokovaní a práci Smiešanej komisie, povinní sú zachovať úradné tajomstvo.“
- X. v § 25 vsunuje sa po ods. (1) tento nový odsek, pričom pôvodní ods. (2) zaraďuje sa ako ods. (3):
„(2) Úlohou znaleckých komisií je najmä predkladanie návrhov na rozhodnutie jednak vo veciach uložených im Smiešanou komisiou, jednak v otázkach, ktoré sami navrhujú.“
- XI. § 27, ods. 1 doplňuje sa týmto ustanovením:
„V prípade uvedenom v § 12, ods. (3) povinný je predseda konaného zasadnutia na návrh jednej složky nariadiť miestnu ohliadku. Vykonaním miestnej ohliadky, môžu složky poveriť aj presídľovacie orgány. Nariadenie a vykonanie miestnej ohliadky nesmie prekážať ďalšiemu rokovaniu Smiešanej komisie.“
- XII. Namiesto § 31 nastupuje tento text:
„(1) O rokovaní treba spísať v reči slovenskej alebo českej a maďarskej zápisnicu, ktorá má obsahovať mená osôb, zúčastnených na rokovaní, miesto a čas rokovania a označenie veci, o ktorej sa rokovalo.
(2) Ak složky dospejú k shodnému stanovisku, treba v zápisnici uviesť iba výsledok.
(3) Ak sa složky nedohodnú, treba v zápisnici uviesť osobitné avšak súhrnné stanovisko každej složky, prípadne jednotlivých členov.
(4) V zápisnici treba stručne uviesť stanovisko zástupcov vlád a mienku znalcov, ak tieto nie sú pripojené ku spisom.
(5) Prednesy a stanoviská jednotlivých složiek, od ktorých sa behom rokovania odstúpilo, alebo ktoré nemajú vplyv na výsledok rokovania, netreba uvádzať v zápisnici. Ak chce niektorý člen dať pojať do zápisnici svoj obsiahlejší prednes, môže ho písomne pripojiť k zápisnici.
(6) Prednesy pred prikročením k rokovaniu treba uviesť iba odkazom na písomné podanie.
(7) Zápisnice vyhotovené najneskoršie do troch dní po rokovaní podpíšu predsedovia složiek a zapisovatelia.“
- XIII. § 32 nahradzuje sa týmto textom:
„(1) Smiešaná komisia rozhoduje rozhodnutím (konečným rozhodnutím) alebo usnesením.
(2) Rozhodnutím (konečným rozhodnutím), Smiešaná komisia určuje všeobecné pravidlá pre úpravu vecí odkázaných Dohodou do jej pôsobnosti, alebo výklad Dohody v otázkach zásadnej povahy [článok X, odsek (3) Dohody], v iných prípadoch, najmä ak ide o formálne opatrenia, inštrukcie alebo pokyny v smysle vynesených rozhodnutí, o rozhodovanie elebo schvaľovanie opatrení v jednotlivých veciach, o vystavovanie potvrdení alebo osvedčení a podobne, rozhoduje Smiešaná komisia usnesením.
O účinnosti usnesenia platí obdobne rozhodnutie č. 17.
(3) Rozhodnutia a usnesenia Smiešanej komisie majú obsahovať:
- a) miesto a deň, keď rozhodnutie alebo usnesenie bolo vynesené,
- b) označenie predmetu rozhodnutia alebo usnesenia,
- c) výrok,
- d) podľa potreby odôvodnenie.
(4) Usnesenie možno vo forme uvedenej v predošlom odseku pojať aj len do zápisnice. Ak sa usnesenie osobitne vyhotoví, musí obsahovať aj ustanovenia o tom, komu má byť oznámené, prípadne, ako má byť uverejnené.
Usnesenie treba opatriť radovým číslom.
(5) Složky si vzájomne vymeňujú po dvoch exemplároch úradných publikačných orgánov obsahujúcich vyhlásené rozhodnutie alebo usnesenie Smiešanej komisie.“
- XIV. § 33, ods. 1 a 2 nahradzuje sa týmto ustanovením:
„(1) Text rozhodnutí alebo usnesení treba určiť na rokovaní Smiešanej komisie.
(2) Po dvoch exemplároch rozhodnutí alebo usnesení vyhotovených v oboch úradných rečiach Smiešanej komisie, podpíšu ti členovia Smiešanej komisie, ktorí sa zúčastnili na rokovaní, na ktorom bolo rozhodnutie alebo usnesenie vynesené.“
- XV. Rozhodnutie číslo 13 Smiešanej komisie stráca účinnosť.
V Budapešti dňa 29. septembra 1947.