Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch

§ 1

účinné od 1. 10. 1990Základné ustanovenia

účinné od 1. 10. 1990Národné výbory a ďalšie orgány štátnej správy (ďalej len „správne orgány“) vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a iné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov; dbajú najmä na to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátej správy a nerušili verejný poriadok a občianske spolunažívanie.

§ 2

účinné od 1. 10. 1990Pojem priestupku

účinné od 1. 10. 1990(1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

účinné od 1. 10. 1990(2) Priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia

1. účinné od 1. 10. 1990a) primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
2. účinné od 1. 10. 1990b) nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

§ 3

účinné od 1. 10. 1990Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

§ 4

účinné od 1. 10. 1990(1) Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

1. účinné od 1. 10. 1990a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
2. účinné od 1. 10. 1990b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

účinné od 1. 10. 1990(2) Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

1. účinné od 1. 10. 1990a) chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo
2. účinné od 1. 10. 1990b) vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

účinné od 1. 10. 1990(3) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

§ 5

účinné od 1. 10. 1990Vek a nepríčetnosť

účinné od 1. 10. 1990(1) Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto v čase jeho spáchania nedovŕšil pätnásty rok svojho veku.

účinné od 1. 10. 1990(2) Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky.¹)

§ 6

účinné od 1. 10. 1990Zodpovednosť za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe

účinné od 1. 10. 1990Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz.

§ 7

účinné od 1. 10. 1990(1) Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

účinné od 1. 10. 1990(2) Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.

účinné od 1. 10. 1990(3) O ochrannom opatrení sa rozhodne podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

§ 8

účinné od 1. 10. 1990(1) Podľa tohto alebo iného zákona sa posudzuje priestupok, krorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.

účinné od 1. 10. 1990(2) Podľa tohto zákona sa posudzuje tiež priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) a d) a priestupok proti majetku podľa § 50, ktorý spáchal v cudzine česko-slovenský štátny občan alebo cudzinec,²) ktorý má trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak takéto konanie nebolo v cudzine prejednané. Iný priestupok spáchaný v cudzine česko-slovenským štátnym občanom alebo cudzincom, ktorý má trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sa posudzuje podľa tohto alebo iného zákona len vtedy, ak ním uvedená osoba porušila povinnosť, ktorú má podľa česko-slovenských predpisov mimo územia republiky, alebo ak to vyplýva z vyhlásených medzinárodných dohôd, ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná.

§ 9

účinné od 1. 10. 1990Konanie osôb požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva, ktoré má znaky priestupku, nemožno ako priestupok prejednať. Nemožno ani vykonať sankciu alebo v jej výkone pokračovať, ak osoba, ktorej bola sankcia uložená, sa stala neskôr osobou požívajúcou podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva výsady a imunity.

§ 10

účinné od 1. 10. 1990(1) Podľa osobitných predpisov³) sa prejedná konanie, ktoré má znaky priestupku, ak sa ho dopustili

1. účinné od 1. 10. 1990a) osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti a príslušníci Zboru nápravnej výchovy,
2. účinné od 1. 10. 1990b) sudcovia z povolania, prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry,
3. účinné od 1. 10. 1990c) osoby počas výkonu trestu odňatia slobody.

účinné od 1. 10. 1990(2) Toto konanie sa prejedná ako priestupok, ak jeho páchateľ prestal byť osobou uvedenou v odseku 1.

§ 11

účinné od 1. 10. 1990(1) Za priestupok možno uložiť tieto sankcie:

1. účinné od 1. 10. 1990a) pokarhanie,
2. účinné od 1. 10. 1990b) pokutu,
3. účinné od 1. 10. 1990c) zákaz činnosti,
4. účinné od 1. 10. 1990d) prepadnutie veci.

účinné od 1. 10. 1990(2) Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.

účinné od 1. 10. 1990(3) Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

§ 12

účinné od 1. 10. 1990(1) Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

účinné od 1. 10. 1990(2) Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

§ 13

účinné od 1. 10. 1990(1) Pokutu možno uložiť do 1000 Kčs, ak neustanovuje osobitná časť tohto zákona alebo iný zákon vyššiu pokutu.

účinné od 1. 10. 1990(2) V blokovom konaní (§ 84) možno uložiť pokutu do 500 Kčs a v rozkaznom konaní (§ 87) do 2000 Kčs.

účinné od 1. 10. 1990(3) Pokuta uložená národným výborom je príjmom národného výboru, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Pokuta uložená iným správnym orgánom Slovenskej republiky je príjmom štátneho rozpočtu tejto republiky.

účinné od 1. 10. 1990(4) Príjmom národného výboru je tiež výnos pokút uložených iným správnym orgánom v blokovom konaní, ak ich národný výbor vymáhal.

§ 14

účinné od 1. 10. 1990(1) Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na dva roky, a ak ide o činnosť, ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou.

účinné od 1. 10. 1990(2) Do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať.

účinné od 1. 10. 1990(3) Od výkonu zvyšku zákazu činnosti možno po uplynutí polovice času výkonu tejto sankcie upustiť, ak páchateľ priestupku spôsobom svojho života preukázal, že jej ďalší výkon nie je potrebný. O upustení sa môže rozhodnúť aj na základe žiadosti páchateľa.

§ 15

účinné od 1. 10. 1990(1) Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí páchateľovi a

1. účinné od 1. 10. 1990a) bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená, alebo
2. účinné od 1. 10. 1990b) bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom.

účinné od 1. 10. 1990(2) Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku.

účinné od 1. 10. 1990(3) Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

§ 16

účinné od 1. 10. 1990Ochrannými opatreniami sú:

1. účinné od 1. 10. 1990a) obmedzujúce opatrenie,
2. účinné od 1. 10. 1990b) zhabanie veci.

§ 17

účinné od 1. 10. 1990(1) Obmedzujúce opatrenie spočíva v zákaze navštevovať určené verejne prístupné miesta a miestnosti, v ktorých sa podávajú alkoholické nápoje alebo konajú verejné telovýchovné, športové alebo kultúrne podujatia. Možno ho uložiť páchateľovi priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami (§ 30), priestupku proti verejnému poriadku (§ 47 a 48) a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49).

účinné od 1. 10. 1990(2) Obmedzujúce opatrenie musí byť primerané povahe a závažnosti spáchaného priestupku; možno ho uložiť len spolu so sankciou a najdlhšie na jeden rok.

§ 18

účinné od 1. 10. 1990(1) Ak nebolo uložené prepadnutie veci uvedenej v § 15 ods. 1 písm. a) alebo b), možno rozhodnúť, že sa takáto vec zhabe, ak

1. účinné od 1. 10. 1990a) patrí páchateľovi, ktorého nemožno za priestupok stíhať, alebo
2. účinné od 1. 10. 1990b) nepatrí páchateľovi priestupku a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku alebo iný všeobecný záujem.

účinné od 1. 10. 1990(2) O zhabaní veci nemožno rozhodnúť, ak od konania, ktoré má znaky priestupku, uplynuli dva roky. Ustanovenie § 15 ods. 2 platí obdobne.

účinné od 1. 10. 1990(3) Vlastníkom zhabanej veci sa stáva Slovenská republika.

§ 19

§ 20