Vyhláška ministra zahraničných vecí o uverejnení rozhodnutí československo-maďarskej Smiešanej komisie pre výmenu obyvateľstva č. 1—18.

Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva.

Smiešaná komisia na svojom spoločnom zasadnutí, konanom v Budapešti dňa 5. júna 1946, vyniesla v záležitosti žiadosti československej složky československo-maďarskej smiešanej komisie utvorenej k prevádzaniu výmeny obyvateľstva, predostretej dňa 30. mája 1946 pod číslom 15/1946-Dr. Z./Ja., súhlas, aby sa 141 baníckych rodín z oblasti Ostrihom, uvedených v soznamoch A—E, pripojených k žiadosti, před ustálením všeobecných směrníc presídlenia presídlilo, toto konečné

rozhodnutie čís. 1.

Smiešaná komisia súhlasí s presídlením 141 baníckych rodín, uvedených v soznamoch pripojených pod A—E, predložených československou složkou Smiešanej komisie, do Československa pred všeobecným vykonaním Dohody.

Presťahovanie osôb, ktoré sa majú presídliť na územie Československej republiky, vykoná československá vláda na vlastné trovy, vlastnými sťahovacími prostriedkami a vlastným personálom.

Súčasne Smiešaná komisia žiada zástupcu maďarskej vlády, aby urobil všetky opatrenia, ktoré sú potrebné k tomu, aby sa zistila totožnosť osôb, ktoré sa dňa 11. júna 1946 o 8. hod. ráno vysťahujú z obcí uvedených v pripojených soznamoch a aby sa zistila ich vôl'a k presťahovaniu prejavená podľa ustanovení Dohody, taktiež aby nimi vyvážané hnuteľností bolo možno preskúmať z hľadiska colného.

Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva vyniesla dňa 25. júna 1946 na svojom 3. zasadnutí, konanom v Starom Smokovci na návrh československej složky, predložený dňa 22. júna 1946, pod číslom 63/1946, aby presídlencom z obidvoch štátov boly vystavovány bezplatne, bez kolkov, v prednostnom poradí a urýchlene úradné doklady, toto konečné

rozhodnutie čís. 2.

1. I. Presídlenci sú oprávnení pri presídlení vziať si so sebou v pôvodine najmä tieto doklady:
   1. 1. Osobné doklady:
      1. a) rodné (krstné) listy,
      2. b) sobášne listy,
      3. c) úmrtné listy,
      4. d) potvrdenie o adopcii,
      5. e) preukaz totožnosti,
      6. f) štatusové súdne rozhodnutia,
      7. g) školské svedectvá,
      8. h) diplomy,
      9. i) výučné a tovaryšské listy,
      10. j) preukazy spôsobilosti,
      11. k) svedectvá mravnej zachovalosti,
      12. l) výmery o zmene mena,
      13. m) doklady vzťahujúce sa na vojenskú službu,
      14. n) rozhodnutia poručenských súdov, resp. sirotských stolíc,
      15. o) listiny nachádzajúce sa u verejných notárov, pokiaľ s nimi možno disponovať.
   1. 2. Doklady o majetkových pomeroch:
      1. a) výpis z pozemkových kníh,
      2. b) svedectvá o skutočnej držbe (obecné svedectvá a pod.),
      3. c) dedičské vysvedčenia,
      4. d) pozostalostné usnesenia,
      5. e) výpisy z firemných, patentových registrov, z banských a vodných kníh, ako aj z registrov o ochranných známkách a vzorkách,
      6. f) živnostenské listy znejúce na jednotlivcov, po prípade aj na spoločnosti, pokiaľ sa všetci jej členovia presídľujú,
      7. g) daňové svedectvá a potvrdenia,
      8. h) všetky súdne rozhodnutia a usnesenia v majetkoprávnych veciach,
      9. i) všetky doklady, vzťahujúce sa na majetko-právne nároky a záväzky.
   1. 3. O vyšeuvedených dokladoch (bod 1. a 2.) Smiešaná komisia ustaľuje, že ich ponechanie resp. vydanie presídlencom v pôvodine neodporuje ustanoveniam článku VI. odsek 4. Dohody.

      Okrem dokladov vyššie demonštratívne uvedených, môžu si presídlenci vziať v pôvodine aj iné doklady o osobných a majetkových pomeroch, pokiaľ to neodporuje ustanoveniam článku VI. odsek 4. Dohody.

1. II. Vo všetkých prípadoch, aj keď ich možno subsumovať pod ustanovenia článku VI. ods. 4. Dohody, treba presídlencom na ich žiadosť vydať overené odpisy.
2. III. Ak presídlencom nemožno vydať žiadaný doklad, proto že príslušné verejné knihy, matriky, archívy, záznamy a pod. sú zničené, majú sa im na žiadosť vyhotoviť predbežné potvrdenia podľa platných predpisov.
3. IV. Vydávanie dokladov, ich odpisov, ďalej výpisov z verejných kníh, ako aj overovanie odpisov má sa konať urýchlene, v prednostnom poradí, bez akýchkoľvek dávok a poplatkov a bez kolka.
4. V. Vydávanie, poťažne ponechanie dokladov podľa uvedených zásad, vzťahuje sa aj na osoby spadajúce pod ustanovenia §§ 1—4, nariadenia číslo 33/1945 Sb. n. SNR (viď čl. VIII. Dohody).
5. VI. Vlády oboch smlúvnych strán sa žiadajú, aby v tomto smysle okamžite učinily príslušné opatrenia a aby o nich neodkladne inštruovaly všetky úrady a orgány, ktorých sa vec týka, najmä ministerstvá — povereníctva: vnútra, pravosúdia, školstva a osvety, priemyslu a obchodu, ministerstva národnej obrany a im podriadené úrady.

Československo-maďarská Smiešaná komisia pre vymenu obyvateľstva vyniesla dňa 26. júna 1946 na svojom zasadnutí, konanom v Starom Smokovci na návrh československej složky zo dňa 21. júna 1946, č. 60/46, vo veci urýchleného zriadenia znaleckých komisií a určení úkolov pre ne, toto

rozhodnutie čís. 3.

1. I. Podľa ustanovení § 25 Rokovacieho poriadku zriaďujú sa tieto znalecké komisie:
   1. 1. dopravná,
   2. 2. finančná,
   3. 3. hospodárska,
   4. 4. právna.

1. II. Počet členov uvedených znaleckých komisií sa určuje predbežne takto:
   1. 1. dopravná — 18,
   2. 2. finančná — 10,
   3. 3. hospodárska — 20,
   4. 4. právna — 10.

   Každá složka Smiešanej komisie vymenuje do týchto znaleckých komisií polovicou členov (podľa § 25 Rokovacieho poriadku) a oznámi ich mená predsedovi druhej složky najneskoršie do 10. júla 1946. Znalecké komisie uvedené v bodech 1—3 ustavia sa hneď po vymenovaní členov.

1. III. Menovanie členov do jednotlivých znaleckých komisií má sa vykonať tak, aby v nich boly zastúpené tieto odbory, poťažne rezorty:
   1. 1. dopravná znalecká komisia:
      1. a) služba dopravná,
      2. b) služba komerčná,
      3. c) služba strojná,
      4. d) služba finančná,
      5. e) služba právna;
   1. 2. finančná znalecká komisia:
      1. a) zástupca Národnej banky,
      2. b) zástupca ministerstva (povereníctva) financií,
      3. c) odborník pre věci devízové a valutové,
      4. d) odborník pre otázky finančného zaťaženia štátu;
   1. 3. hospodárska znalecká komisia:
      1. a) agronomi,
      2. b) poľnohospodársky stavitel',
      3. c) lesný odborník,
      4. d) odborník pre vinohradníctvo,
      5. e) odborník pre ovocinárstvo,
      6. f) zememerač,
      7. g) právnik, znalý práva poľnohospodárskeho,
      8. h) odborník pre živnosti a priemysel;
   1. 4. právna znalecká komisia:
      1. a) znalec práva pozemnoknižného,
      2. b) znalec práva obchodného a zmenkového,
      3. c) znalec práva rodinného,
      4. d) znalec práva trestného,
      5. e) znalec práva veřejného.

1. IV. Pôsobnosť, poťažne úkoly, ktoré majú jednotlivé znalecké komisie riešiť, ako aj všeobecné smerníce pre riešenie týchto úloh, určí Smiešaná komisia osobitným rozhodnutím.
2. V. Pre rokovania znaleckých komisií platia obdobne ustanovenia Rokovacieho poriadku Smiešanej komisie.

Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva vyniesla dňa 26. júna 1946 na svojom zasadnutí, konanom v Starom Smokovci, na návrh československej složky zo dňa 5. júna 1946, číslo 18/1946, doplnený na zasadnutí Smiešanej komisie, vo veci právnej pomoci proti fašistom, resp. vo veci podávania informácií v trestných veciach presídlencov, toto

rozhodnutie čís. 4.

1. I. Maďarská vláda oznámi československej vláde prostredníctvom Československej presídľovacej komisie v Budapešti, na základe soznamov, odovzdaných maďarskej vláde podľa čl. IV. Dohody, všetok materiál, podľa ktorého by bolo možné zistiť, ktoré z osôb prihlásených na presídlenie do ČSR zastávaly výslovne protidemokratický postoj alebo sa dopustily nepriateľských činov proti národu slovenskému, poťažne českému alebo inému zo Spojených národov.
2. II. Vlády oboch smluvných strán oznámia si navzájom na konkrétne dožiadanie všetky okolnosti, týkajúce sa obecných, trestných činov presídlencov.

   Dožiadanie v tejto veci môže sa učiniť iba prostredníctvom Smiešanej komisie, a to do toho času, kým nedôjde k osobitnej úprave poskytovania právnej pomoci medzi smluvnými stranami.

1. III. Poskytovanie informácií, resp. právnej pomoci v smysle predchádzajúcich ustanovení má záležať v tom, že sa druhej smluvnej strane oznámi skutková podstata previnenia, predloží sa trestné oznámenie, resp. obžalobný spis, ak už boly podané, ďalej sa oznámi, v akom štádiu sa nachádza trestné pokračovanie, poťažne sa oznámi výsledok (rozsudok) trestného pokračovania, ak už bolo skončené.

Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva, na základe svojho rozhodnutia zo dňa 26. júna 1946, podľa ktorého nariadila v smysle § 27, ods. 1 Rokovacieho poriadku s použitím ustanovení § 38 tohto Rokovacieho poriadku, preskúmať na mieste samom sťažnosti predostreté zástupcom maďarskej vlády, usniesla sa na svojom zasadnutí dňa 1. júla 1946 — po vykonanom šetrení — na tomto konečnom

rozhodnutie čís. 5.

1. 1. Predsedovia československej a maďarskej složky Smiešanej komisie v prítomnosti zmocnencov maďarskej vlády zistili dňa 27. júna 1946 na mieste samom, že bezpečnostné orgány oznámily vo viacerých obciach južného Slovenska, obývaných maďarským obyvateľstvom, medzi 20.—27. júnom 1946 niekoľkým hlavám rodín maďarskej národnosti, že budú so svojimi rodinami presídlené do Maďarska a že preto majú opustiť svoje bydlisko behom 8 dní, konečne, že písomné rozhodnutie o tom bude im dodatočne doručené. Osobám takto vyznačeným na presídlenie oznámily aj to, že pri svojom odchode môžu si vziať so sebou len ručnú batožinu. Súčasne však Smiešaná komisia zistila aj to, že osoby určené na presídlenie nedostaly spomenuté písomne rozhodnutie až do dňa vyšetrovania, konaného na mieste samom a že ich skutočné presídlenie do tohto dňa sa tiež nestalo.
2. 2. Smiešaná komisia ďalej ustálila, že obsah nariadenia Povereníctva vnútra čís. 20.000/I-IV/1-1946 zo dňa 17. júna 1946, vydaného vo veci umožnenia reslovakizácie, nie je v rozpore s Dohodou medzi Československom a Maďarskom o výmene obyvateľstva.
3. 3. Konečne Smiešaná komisia vzala na vedomie oznámenie československého vládneho zástupcu, že československá vláda upravila československé úrady, aby bývalým československým verejným zamestnancom maďarskej národnosti poskytly sociálnu podporu v takej miere, ktorá im zaistí existenčné minimum — s tým, že zástupca vlády pri Smiešanej komisii v najbližšom čase oznámi Smiešanej komisii opatrenia, ktoré na základe tejto úpravy československej vlády boly už učinené.

   Preto so zreteľom na okolnosť, že sa bezpochybne zistilo — ako je uvedené pod 1. — že československá vláda nevydala nijaké nariadenie na započatie presídlenia a neučinila ani opatrenia v tom smysle, a aby — porušením Dohody — osoby maďarskej národnosti boly už teraz presídlené, ba že predseda československej složky Smiešanej komisie sa na Povereníctve vnútra neodkladne postaral o nápravu, poťažne odstránenie závad, spomenutých pod 1.,

   ďalej so zreteľom na to, že predseda československej složky Smiešanej komisie — pokiaľ ide o otázku uvedenú pod 2. — záväzne prehlásil, že okolnosť, či osoby maďarskej národnosti na Slovensku použily prihlasovacej možnosti zaistenej v t. zv. reslovakizačnom nariadení alebo nie, nijako sa nedotýka výhod zaistených im Dohodou, konečne

   keďže Smiešanej komisii bolo oznámené, že otázka poskytnutia sociálnej podpory na zaistenie existenčného minima verejným zamestnancom maďarskej národnosti sa vybavuje uspokojivým spôsobom.

   Smiešaná komisia ustálila, že niet dôvodu k ďalšiemu prerušeniu rokovaní o smerniciach, týkajúcich sa prevádzania výmeny obyvateľstva a preto nariadila, aby sa v týchto rokovaniach pokračovalo.

Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva na návrh maďarskej složky vo veci odvozu hnuteľností osôb, ktoré sa už vzdialily z územia ČSR poťažne Maďarska, vyniesla na svojom zasadnutí v Starom Smokovci dňa 1. júla 1946 toto konečné

rozhodnutie čís. 6.

1. I. (1) Vzhľadom na dohodu, uvedenú v listoch, vymenených v Budapešti dňa 27. februára 1946 (v ďalšom: výmena listov) medzi predsedami československej a maďarskej vládnej delegácie, vo veci umožnenia odvozu hnuteľností, sú všetky osoby maďarskej národnosti, okruh ktorých sa určuje v spomenutej výmene listov, oprávnené vrátiť sa do svojho predošlého bydliska cieľom odvozu svojich hnuteľností, a to v dobe a za podmienok nižšie uvedených. Vylúčené sú osoby, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia §§ 1 až 4 nariadenia čís. 33 Sb. n. SNR zo dňa 15. mája 1945. K vývozu hnuteľností, zanechaných na území druhej Smluvnej strany, netreba vývozného ani žiadneho iného povolenia.

   (2) Smiešaná komisia ďalej odporúča, aby okruh osôb, uvedených v predošlom odseku bol rozšírený aj na osoby, ktoré svoje predošlé bydlisko v ČSR (resp. v Maďarsku) opustily pred znovuzriadením československej správy, alebo po podpísaní Dohody v dôsledku vojnových udalostí alebo opatrení bývalej maďarskej vlády, alebo nemeckých vojenských vrchností. Za týmto účelom zástupcovia československej a maďarskej vlády predložia na požiadanie Smiešanej komisie československej a maďarskej vláde návrh totožného obsahu s tým, že ho doporučujú obom vládam na základe dôvodov tohto rozhodnutia.

1. II. Deň, kedy bola znovuzriadená čsl. správa v jednotlivých obciach Československa, určí povereník pre veci vnútorné.
2. III. (1) Okruh hnuteľností, ktoré môžu byť odvezené z územia štátu opusteného bydliska, je totožný s okruhom hnuteľností, ktoré si môžu odviezť presídlenci podľa rozhodnutia č. 26. Na prípadne zanechané ostatné hnuteľností treba použiť platné ustanovenia, vzťahujúce sa na takéto hnuteľností presídlencov.
3. IV. (1) Soznamy osôb, prihlásených na odvoz hnuteľností, môže postupne oznamovať Maďarský vládny presídľovací komisariát Osídľovaciemu úřadu do 30. júna 1947.

   (2) Osídľovací úrad oznámi Maďarskému presídľovaciemu vládnemu komisariátu námietky proti pricestovaniu do 30 dní od odovzdania soznamov v náležitom počte.

   (3) Nakoľko by Maďarský presídľovací vládny komisariát neuznal opodstatnenie týchto námietok voči jednotlivým osobám, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 33/1945 Sb. SNR §§ 1—4, rozhodne Smiešaná komisia.

   (4) Prevoz hnuteľností vykoná sa do 31. decembra 1947.

1. V. (1) Administratívne a dopravno-technické podrobnosti pokračovania, ktoré majú zachovávať zainteresované osoby pri pricestovaní do ČSR a pri odvoze hnuteľností, vypracuje maďarská složka a predloží ich Smiešanej komisii do najbližšieho zasadnutia.

   (2) Finančné otázky spojené s dopravou určí Smiešaná komisia podľa návrhu dopravnej znaleckej komisie, ktorá sa utvorí podľa rozhodnutia SK čís. 3 zo dňa 26. júna 1946.

   (3) Cestovné povolenia pre osoby, cestujúce na územia ČSR pre svoje hnuteľností alebo pre ich zmocnencov, bude oprávňovať k 10-dennému pobytu na území ČSR, ktorý v odôvodnenom prípade môže byť predĺžený raz najviacej o 10 dní.

1. VI. (1) Osoby, ktoré nechcú alebo nemôžu sa vrátiť na svoje predošlé bydlisko cieľom odvozu svojich hnuteľností, zanechaných na území ČSR alebo Maďarska, alebo ktorým čsl. vláda nepovolila pricestovanie, môžu prevozom svojich hnuteľností poveriť aj inú osobu.

   Plná moc k tomuto cieľu vystavená vyžaduje súdne alebo verejno-notárske overenie. Táto výnimka nevzťahuje sa na osoby, ktoré spadajú pod ustanovenia §§ 1 až 4 nar. č. 33/1945 Sb. n. SNR z 15. mája 1945.

   (2) Takto zmocnené osoby majú byť spísané v osobitnom sozname, ktorý má maďarská složka najneskoršie do 27. augusta t. r. oznámiť čsl. složke cieľom udelenia povolenia k pricestovaniu do ČSR.

1. VII. Proti osobám, ktoré sa vracajú na svoje predošlé bydlisko cieľom odvozu svojich hnuteľností nemôže byť zavedené trestné alebo administratívne konanie pre ich činy spáchané pred ich pricestovaním; miestne úrady zaisťujú im volnosť pohybu cieľom vyhľadania a posbierania ich hnuteľností.
2. VIII. Nároky na náhradu škody môžu byť pred Smiešanou komisiou uplatňované do 31. decembra 1946.
3. IX. Toto konečné rozhodnutie vzťahuje sa obdobne na osoby cestujúce cieľom odvozu svojich hnuteľností z Maďarska do ČSR, resp. z ČSR do Maďarska.

Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva usniesla sa dňa 3. júla 1946 na svojom 3. riadnom zasadnutí v Starom Smokovci — na návrh československej složky zo dňa 21. júna 1946, čís. 60/1946 — vo veci osobitného právneho postavenia osob prihlásených resp. určených na presídlenie, na tomto konečnom

rozhodnutie čís. 7.

1. I.
   1. Osobám, prihláseným na presídlenie z Maďarska do Československa, ako aj osobám určeným na presídlenie z Československa do Maďarska (v ďalšom: presídlenci), resp. osobám presahujúcim tento okruh, ako sú nižšie výslovne uvedené, poskytnú vlády oboch smluvných strán osobitné právne postavenie až do dňa ich skutočného presídlenia, a to v určitých nižeuvedených právnych vzťahoch:
      1. 1. Osobné právne pomery:
         1. a) Presídlenci a osoby uvedené v čl. V. ods. 1. Dohody požívajú konzulárnu ochranu v rozsahu určenom v listoch, vymenovaných dňa 27. februára t. r. medzi vládami oboch smluvných strán, a to v Československu odo dňa zriadenia úradu maďarského zmocnenca v Bratislave, v Maďarsku odo dňa vynesenia tohto rozhodnutia. Túto ochranu vykonáva pre presídlencov v Maďarsku Úrad vládneho delegáta československej vlády pri Spojeneckej kontrolnej komisii. Táto konzulárna ochrana vzťahuje sa aj na všetky práva a výhody priznané presídlencom v ďalších ustanoveniach tohto rozhodnutia.
         2. b) Presídlenci sa oslobodzujú počínajúc dňom vydania tohto rozhodnutia od všetkých povinností, týkajúcich sa vojenskej služby. Pokiaľ v deň vydania tohto rozhodnutia presídlenci ešte vykonávajú vojenskú službu akéhokoľvek druhu, majú byť z nej ihneď uvoľnení.
      1. 2. Majetkové právne pomery:
         1. Počínajúc rozhodným dňom, ktorým bude deň, keď československá vláda odovzdá maďarskej vláde posledný dielči soznam osob určených na presídlenia z Československa do Maďarska, nemožno od presídlencov vymáhať:
            1. a) žiadne dane, dávky, poplatky, resp. plnenia iných verejnoprávnych záväzkov finančného rázu,
            2. b) plnenie t. zv. reparačných platov, naturálnych dávok a služieb akéhokoľvek druhu, ako aj plnenie iných verejno-právnych bremien a záväzkov; toto sa nevzťahuje na povinnosť každého občana byť zariadený v pracovnom procese.
      1. 3. Presídlenci nebudú nijakým spôsobom stíhaní preto, že doteraz nesplnili povinnosti uvedené sub 1-b, 2-a, b tohto rozhodnutia.

1. II.
   1. 1. Všetky dane, dávky, poplatky a záväzky finančného rázu, ktoré sa od presídlencov v smysle predchádzajúcich ustanovení nevymáhajú, tvoria časť vzájomné medžištátneho vyúčtovania podľa čl. VII. Dohody.
   2. 2. Smiešaná komisia súčasne ustaľuje, že v smysle čl. VII. a XIII. Dohody nemôžu byť predmetom vzájomného medzištátneho vyúčtovania plnenia uvedené v bode I-2-b tohto rozhodnutia.

1. III.

   Osobám, určeným na presídlenie z Československa do Maďarska patrí, počínajúc rozhodným dňom (bod I-2) voľná dispozícia s ich hnuteľným majetkom. Pojem a rozsah hnuteľného majetku určí sa dodatočne vo všeobecných smerniciach na to sa vzťahujúcich.

1. IV.
   1. 1. Osobám uvedeným v čl. V. ods. 1. Dohody patria výhody, priznané im v tomto rozhodnutí, len do dňa odovzdania soznamov presídlencov z Československa do Maďarska maďarskej vláde, ak nebudú určené na presídlenia a zaradené do týchto soznamov.
   2. 2. Výhody, uvedené v tomto rozhodnutí, sa vôbec nevzťahujú na osoby uvedené v čl. VIII. Dohody.

1. V.

   Vo všetkých ostatných verejno-právnych a súkromno-právnych vzťahoch presídlencov resp. osôb uvedených v čl. V. ods. 1. Dohody, platia príslušné vnútroštátne právne predpisy.

   Starý Smokovec dňa 8. júla 1946.
   Členovia SK:
   Dr. Daniel Okáli v. r.
   Dr. Pavel Pohánka v. r.
   Dr. László Ruttkay v. r.
   Dr. Tibor Geonczebi v. r.

   Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva vyniesla dňa 4. júla 1946 na svojom treťom zasadnutí, konanom v Starom Smokovci na návrh československej složky, predložený dňa 22. júna 1946 pod číslom 63/1946, aby Smiešaná komisia určila deň 1. júla 1946 ako začiatok riadneho presídlenia konaného podľa Dohody, od ktorého dňa bude možné presídliť Slovákov a Čechov z Maďarská do Československa, bez ohľadu na ich zamestnanie, toto konečné

rozhodnutie čís. 8.

V tom prípade, keď nie sú potrebné technické alebo finančné zásadné smernice na presídlenie, môžu sa odo dňa účinnosti Dohody, t. j. dňa 15. mája 1946, presídliť z Maďarska do Československa osoby slovenskej alebo českej národnosti, prihlásené na presídlenie.

(2) Soznamy presídlencov má vyhotoviť Československá presídľovacia komisia v piatich exemplároch osobitne pre každú obec. V soznamoch má sa uviesť aj deň prechodu hraníc, ako aj miesto prechodu.

(3) Soznamy presídlencov majú sa odovzdať Maďarskému presídľovaciemu vládnemu komisariátu do 14 dní pred presídlením.

Orgány československej presídľovacej komisie v Budapešti majú právo požiadať príslušnú maďarskú pohraničnú stráž o potvrdenie soznamu presídlencov, že títo skutočne opustili územie Maďarskej republiky. Maďarský presídľovací vládny komisariát je povinný do 16 dní po prechodu trasportu cez maďarské štátne hranice oznámiť Československej presídľovacej komisii, ktorí slovenskí a českí presídlenci, prekročivší hranice, sa zarátavajú do kvóty.

Osobitná zápisnica o presídlení nie je potrebná.

Pod pojmom technických smerníc rozumejú sa smernice technicko-dopravných úkolov, u ktorých nie je potrebná súčinnosť dopravných orgánov obidvoch smlúvnych strán.

Pod pojmom finančných smerníc rozumejú sa najmä smernice dľa článku VII. Dohody, vzťahujúce sa na vzájomne vyúčtovanie finančných nárokov obidvoch smluvných strán, vyplyvajúcich z výmeny obyvateľstva.

Pokiaľ ide o prevoz hnuteľností, ohľadom pojmu hnuteľností platia smernice, ktoré budú stanovené Smiešanou komisiou v osobitnom zasadnutí. Tieto osoby pred stanovením pojmu hnuteľností môžu si vyviezť len svršky, slúžiace k ich osobným potrebám, ako šatstvo, bielizeň, bytové zariadenie.

Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva vyniesla dňa 4. júla 1946 na svojom treťom zasadnutí, konanom v Starom Smokovci na návrh československej složky, predložený dňa 22. júna 1946 pod číslom 63/1946, aby boly stanovené smernice pre započatie a technické prevádzanie odsunu, spoluúčinkovanie úradov atď., toto konečné

rozhodnutie čís. 9.

1. Československá složka Smiešanej komisie povinná je vykonať pred započetím presídlovania následovné prípravné práce po stránke administratívnej:

   14 dní pred odchodom príslušného transportu je povinná predložiť trojmo soznam presídlencov, obsahujúci bydlisko presídlenca, osobné dáta presídlenca (krstné meno, priezvisko, rodné dáta, zamestnanie, osobný stav), deň odchodu z doterajšieho bydliska, deň prechodu hraníc a miesto prechodu hraníc. Oznámenie obsahuje údaje, akým dopravným prostriedkom sa transport prevedie.

   Tieto soznamy československá složka odovzdá v Maďarsku do rúk zástupcu maďarskej vlády, pokiaľ ide o presídlencov z Maďarska do ČSR a do rúk maďarského zástupcu v Bratislave, pokiaľ ide o Maďarov, určených na vysídlenie z ČSR.

1. Pri príprave transportov majú spolupôsobiť tieto orgány:

   V Maďarsku miestne politické orgány a orgány miestnej administratívnej správy (miestny politický orgán v malých obciach je policajný komisár).

   V ČSR spolupôsobia pri prípravách transportov členovia Národnej bezpečnosti a zástupcovia miestnych národných výborov, alebo správnej komisie. Okrem toho spolupôsobí v Maďarsku zástupca príslušnej oblastnej úradovne Československej presídľovacej komisie v Budapešti a v Československu zástupca maďarského zmocnenca v Bratislave.

   Úradne orgány, ktoré majú spolupôsobiť pri transportoch, budú určené v dopravných smerniciach.

1. Orgány uvedené v štvrtom odseku rozhodnutia sú povinné a oprávnené zisťovať pred odtransportovaním presídlencov tieto skutočnosti:
   1. 1. totožnosť,
   2. 2. bydlisko,
   3. 3. porovnanie s prihláškou.

Evidencia fakticky presťahovaných osôb vykonáva sa tým spôsobom, že dva exempláre menných soznamov presídlencov potvrdí príslušná pohraničná stráž na maďarskej alebo československej strane. Prvý exemplár sa odovzdá zástupcovi československej, druhý zástupcovi maďarskej složky Smiešanej komisie, resp. ich orgánu.

Transporty odprevádzajú maďarské policajné orgány, ktoré vykonávajú bezpečnostnú a policajnú službu priebehom transportu až po hranice Smiešaná komisia súhlasí a povoluje, aby transporty odprevádzali na území maďarskej republiky aj vojaci, ktorí účinkujú ako orgány Československej presídľovacej komisie v Budapešti.

Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva usniesla sa dňa 9. júla 1946 na svojom 3. riadnom zasadnutí v Starom Smokovci, na návrh československej složky zo dňa 21. júna 1946, číslo 60/1946, vo veci súpisu majetku zanechaného presídlencami, na tomto konečnom

rozhodnutie čís. 10.

1. I.

   Predmet súpisu.

   Predmetom súpisu je majetok (aktíva a pasíva) zanechávaný presídlencami.

1. II.

   Účel súpisu.

   1. 1. Účelom súpisu je čo najpresnejšie ustálenie zanechaného majetku presídlencov. Dáta, zistené pri súpise, budú podkladom pre dodatočné ocenenie majetku podľa vecných, akostných vlastností, prirodzených a hospodárskych výrobných pomerov a podmienok, ovlivňujúcich reálnu hodnotu tohto majetku. Súpis slúži ďalej pre presídlence ako dôkaz o zanechanom majetku; smluvným stranám má slúžiť ako dôkaz o odovzdanom resp. prevzatom majetku a konečne má byť podkladom pre medzištátne vyúčtovanie náhrady podľa čl. VII. Dohody.
   2. 2. Súpis vykoná sa na mieste samom pred ocenením za spoluúčasti presídlenca; ocenenie vykoná sa centrálne bez spoluúčasti presídlenca na základe tohto súpisu po skončení celej súpisovej akcie a po celkovom presídlení.

1. III.

   Súpisové orgány.

   1. 1. Súpis vykonávajú miestne súpisové komisie v tomto složení:
      1. a) v Československej republike:
         1. 1. jeden československý zapisovateľ,
         2. 2. jeden maďarský úradník,
         3. 3. jeden až dvaja súpisoví dôverníci,
         4. 4. jeden československý úradník určený na prevzatie majetku,
      1. b) v Maďarskej republike:
         1. 1. jeden československý zapisovateľ,
         2. 2. jeden maďarský úradník,
         3. 3. 1—2 súpisoví dôverníci,
         4. 4. jeden maďarský úradník určený na prevzatie majetku.
   1. 2. Členovia miestnej súpisovej komisie podliehajú disciplinárnému dozoru Smiešanej komisie. Prípadné trestné stíhanie členov súpisovej komisie deje sa podľa zásady personality. Ak majú byť stíhané osoby uvedené v bode III-a-2, pokiaľ sú maďarskej národnosti a bývajú v Československej republike (viď bod VII-4 tohto rozhodnutia), zavedie sa trestné pokračovanie na žiadosť maďarskej složky Smiešanej komisie predloženú prostredníctvom československej složky.

1. IV.

   Úloha súpisových orgánov.

   1. 1. Zapisovateľ je podľa možnosti osoba rozhľadená v poľnohospodárských veciach a to: notár, učiteľ a pod. Zapisuje do súpisových hárkov.
   2. 2. Maďarský úradník je podľa možnosti osoba rozhľadená v poľnohospodárských veciach a to: notár, učiteľ a pod. Pomáha pri súpise a kontroluje ho.
   3. 3. Súpisoví dôverníci sú ustanovení z radov miestných presídlencov a majú byť dobre oboznámení s miestnymi pomermi. Pomáhajú pri súpise a podávajú potrebné informácie pre súpisovú komisiu.
   4. 4. Úradník určený na preberanie zanechávaného majetku je povinný hneď pri súpise prevziať zanechaný majetok a prevzatie potvrdiť v súpisovom hárku (bod VI. tohto rozhodnutia).

1. V.

   Technické vykonávanie súpisu.

   1. 1. Súpis technický vykonávajú československé a maďarské súpisové orgány spoločne na základe smerníc, ktoré sostaví hospodárska znalecká komisia. Za technické vykonanie súpisu je zodpovedný súpisový orgán (zapisovateľ) určený československou vládou. Ak by pri súpise vznikly rozpory medzi československými a maďarskými členmi súpisovej komisie, rozhodnú prítomné kontrolné orgány (agronomi poťažne iní znalci — viď bod IX. tohto rozhodnutia); ak by to nebolo možné, uvedú sa rozdielné názory v rubrike poznámok.
   2. 2. Pre uľahčenie a urýchlenie práce miestnych súpisových komisií dá sa najmenej o 5 dní pred započatím súpisu každému presídlencovi jednoduchý prípravný súpisový formulár s príslušným návodom na jeho vyplnenie. Na tomto formulári, sostavenom podľa systému súpisových hárkov, spíše presídlenec (sám alebo za pomoci inej osoby) do započatia súpisu všetky svoje zanechávané majetkové súčiastky (aktíva aj pasíva) a podľa možnosti pripraví si k nemu všetky potrebné doklady.
   3. 3. Súpis sa vykoná na „Súpisových hárkoch" vo forme zápisnice za prítomnosti presídlenca, na základe jeho ústných údajov, ako aj údajov presídlencom uvedených na prípravnom súpisovom formulári (odsek 2). Súpisové hárky, ako aj prípravné súpisové formuláre sostaví hospodárská znalecká komisia podľa zásad uvedených v prílohe tohto rozhodnutia.
   4. 4. Údaje, charakterizujúce, bonitu zanechaných majetkov, ako aj prirodzené a hospodárske výrobné pomery a podmienky, ovplyvňujúce reálnu hodnotu týchto majetkov, zapisuje súpisová komisia do súpisových hárkov na základe ústných údajov presídlenca a podľa potreby aj podľa vecného zistenia na mieste samom. Na základe takéhoto zistenia zapisujú sa aj zanechávané hnuteľnosti podľa druhu a množstva, ďalej zastavené plochy a na nich stojace budovy.
   5. 5. Údaje o výmere pozemkov, o vlastnických a iných právach a záväzkoch, tvoriciach zanechávaný majetok, zapisujú sa na základe príslušného hodnoverného dokladu s označením tohto dokladu. V spornom prípade, keď údaje presídlenca nesúhlasia s predloženými úradnými dokladmi, zaznamená sa tento rozpor v rubrike poznámok súpisového hárku.
   6. 6. Každá smluvná strana môže vhodným spôsobom a v príhodnom čase vyzvať tretie osoby (veriteľov) na prihlásenie svojich pohľadávok voči presídlencom. Ak takto zistené pohľadávky proti presídlencom viaznu na zanechanom majetku, môže druhá smluvná strana až do vzájomného vyúčtovania v smysle čl. VII. Dohody vhodným spôsobom uplatniť prípadné námietky čo do ich existencie alebo rozsahu. Uplatňovanie takých pohľadávok tretích osôb, ktoré nezaťažujú zanechaný majetok presídlencov, budú upravené osobitnou dohodou o právnej pomoci medzi smluvnými stranami alebo predběžným opatrením Smiešanej komisie o takejto právnej pomoci.
   7. 7. Údaje uvedené v 5. odseku, pokiaľ ich presídlenec nemôže pri súpise predložiť hodnoverným dokladom, zapisujú sa do súpisových hárkov na základe prípravného súpisového formuláru alebo iných údajov a zistení s poznámkou „bez dokladu". Doklady o týchto údajoch predkladajú sa dodatočne po súpise — takto:
      1. a) slovenskí a českí presídlenci z Maďarska predkladajú ich Československej presídľovacej komisii, po presídlení deje se tak prostredníctvom Osídľovacieho úradu v Bratislave;
      2. b) maďarskí presídlenci z Československa predkladajú ich Maďarskému zmocnencovi v Bratislave; po presídlení deje sa tak prostredníctvom Maďarského presídľovacieho vládneho komisariátu.
   1. 8. Doklady, ktoré si presídlenec pre vojnové udalosti nemôže zadovážiť, nahradia sa úradnými potvrdeniami miestnych úradov na základe prehlásenia a podpisu dvoch hodnoverných svedkov.
   2. 9. Súpisový hárok vystavuje sa v čtyroch origináloch, prepisom na písacom stroji alebo atramentovou tužkou s indigom. Prvý originál odovzdá sa v Československu Osídľovaciemu úradu v Bratislave, v Maďarsku Československej presídľovacej komisii v Budapešti; druhý originál odovzdá sa v Československu Maďarskému zmocnencovi v Bratislave, v Maďarsku Maďarskému presídľovaciemu vládnemu komisariátu; tretí originál sa odovzdá presídlencovi a štvrtý úradníkovi, preberajúcemu zanechaný majetok presídlenca.
   3. 10. Každá zo smluvných strán si centrálne vyškolí svoje súpisové orgány podľa súpisových smerníc — spoločných pre obe strany, aby sa súpis vykonal s odborného hľadiska presne, správne a jednotne.

1. VI.

   Časový postup súpisu a prevzatie majetku.

   1. 1. Časový postup súpisu riadi sa podľa podrobného časového a priestorového plánu presídlenia, resp. podľa dopravného plánu tak, že sa súpis má vykonať medzi 10. až 5. dňom pred odchodom transportu.
   2. 2. Súčasne so súpisom je orgán, uvedený v bode III-a-b-4, povinný, prevziať zanechávaný majetok a potvrdiť prevzatie na všetkých exemplároch súpisových hárkov. Odo dňa vykonania súpisu a prevzatia majetku príslušným orgánom presídlenec nemá právo užívať zanechávaný majetek. Súpisová komisia však v odôvodnených prípadoch môže presídlencovi ponechať časť zanechaného majetku v bezplatnom užívaní až do dňa odchodu, a to najmä v prípadoch, ktoré sa týkajú technického odbavenia presídlenia (na príklad odvoz hnuteľností na železničnú stanicu a pod.).
   3. 3. Trvanie súpisu v jednej obci, ktoré má byť čo najkratšie, reguluje sa nasadením potrebného počtu miestnych súpisových komisií, a to v predpoklade, že jedna komisia vybaví denne asi 5 malých roľníckych usadlostí.

   (4) Orgány, určené v čl. VII, určia si vopred taký počet miestnych súpisových orgánov, aby sa na území každého štátu mohlo postaviť aspoň po 40 miestnych súpisových komisií. Tento počet sa môže podľa potreby zvýšiť

1. VII.

   Menovanie súpisových orgánov.

   (1) Na území Maďarska menuje zapisovateľa a dôverníkov z radov presídlencov (III-b-1-3) Československá presídľovacia komisia a maďarských úradníkov (III-b-2-4) Maďarský presídľovací vládny komisariát.

   1. 2. Na území Československej republiky menuje zapisovateľa a úradníka určeného na preberanie majetku (III-a-1-4) Osídľovací úrad v Bratislave, maďarského úradníka a dôverníka z radov presídlencov (III-a-2-3) maďarský zmocněnec v Bratislave.

   (3) Deň, kedy sa majú začať súpisové práce v určitej oblasti v Československu, je povinný oznámiť Osídľovací úrad Maďarskému zmocnencovi v Bratislave a v Maďarsku Československá presídľovacia komisia Maďarskému presídľovaciemu vládnemu komisariátu; vyrozumené úrady sú povinné do 8 dní od upovedomenia vymenovať a na určený termín postaviť do práce potrebný počet členov miestnych súpisových komisií.

   1. 4. Vo funkci maďarských úradníkov miestnych súpisových komisií na území Československej republiky môžu byť vymenovaní aj československí obyvatelia maďarskej národnosti. Osídľovací úrad môže však z tejto funkcie vylúčiť osoby, ktoré pre túto funkciu nevyhovujú zo štátno-politických dôvodov. Maďarský zmocnenec v Bratislave je povinný predložiť Osídľovaciemu úradu soznam týchto osob do 8 dní od oznámenia podľa ods. 3.

1. VIII.

   Kontumačné opatrenia.

   Keď jedna zo smluvných strán nesplnila ustanovenia tohto rozhodnutia, najmä keď v stanovenej lehote nevymenovala svoje orgány, alebo ak tieto nevykonávajú svoje povinnosti, vykonajú súpis orgány druhej smluvnej strany, pričom tento súpis je záväzný pre obe smluvné strany.

1. IX.

   Ustanovenie odborníkov.

   Ustanovenie odborníkov, ktorí v smysle bodu V-1 tohto rozhodnutia kontrolujú miestne súpisové komisie po stránke odbornej, resp. radia a pomáhajú im, upraví si každá složka Smiešanej komisie interne.

1. X.

   Úprava podrobností.

   Hospodárska znalecká komisia vykoná úkoly, uložené jej v tomto rozhodnutí, najneskoršie do 31. júla 1946 a predloží v tejto lehote Smiešanej komisii definitívne podrobné návrhy.

   Starý Smokovec dňa 9. júla 1946.
   Členovia SK:
   Dr. Daniel Okáli v. r.
   Dr. Pavol Pohánka v. r.
   Dr. László Ruttkay v. r.
   Dr. Tibor Geönczeöl v. r.

Československo-maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva usniesla sa dňa 10. júla 1946 na svojom 3. riadnom zasadnutí, konanom v Starom Smokovci na návrh československej složky zo dňa 21. júna 1946, číslo 60/1946, vo veci oceňovania presídlencami zanechaného majetku — na tomto konečnom

rozhodnutie čís. 11.

1. I.

   Predmet oceňovania.

   Predmetom oceňovania podľa tohto rozhodnutia je majetok (aktíva a pasíva) zanechaný presídlencami.

1. II.

   Účel oceňovania.

   1. 1. Účelom oceňovania je čo najpresnejšie ustálenie reálnej hospodárskej hodnoty presídlencami zanechaného majetku.
   2. 2. Toto ocenenie slúži ako číselný hodnotový podklad pre uspokojenie nárokov presídlenca voči štátu, v ktorom sa po presídlení stáva štátnym občanom, ako aj číselným hodnotovým podkladom pre medzištátne vyúčtovanie náhrady za majetok zanechaný presídlencami.
   3. 3. Oceňovanie vykonáva sa centrálne bez prítomnosti a bez spoluúčasti presídlenca, na základe predbežného súpisu, po celkovom ukončení presídľovacej akcie.

1. III.

   Oceňovacie orgány.

   Oceňovanie vykonávajú spoločne obe složky hospodárskej znaleckej komisie; každá z nich priberie si k tomu potrebný počet taxačných odborníkov a pomocného personálu.

1. IV.

   Zásadné smernice pre oceňovanie.

   1. 1. Pre oceňovanie zanechávaného majetku (hnuteľností i nehnuteľností) presídlencov, berú sa za podklad smerné ceny z prvej polovice roku 1938, vyjadrené na území Československa v Kčs a na území Maďarska v Pengö.
   2. 2. Prepočítací kurz medzi Kčs a Pengö, ako aj spôsob vyrovnania salda pri medzištátnom vyúčtovaní podľa čl. VII, Dohody určí Smiešaná komisia na návrh finančnej znaleckej komisie.
   3. 3. Smerné ceny majú vyjadriť reálnu hospodársku hodnotu presídlencami zanechávaného majetku. Pre územie oboch štátov majú sa ustáliť jednaké smerné ceny nehnuteľností. Pre ich ustálenie slúži ako vodítko cenový priemer, vypočítaný podľa štatistiky prevodových cien sostavenej na podklade poplatkových alebo iných spisov, vzťahujúcich sa na majetkové prevody. Práve tak sa pre územie oboch štátov určia jednaké smerné ceny hnuteľností, pričom nech je vodítkom nadobúdacia (nákupna, resp. výrobná) cena, vypočítaná z priemeru rôznych úradných cenových záznamov a spisov s možnosťou eventuálnych cenových korekcií podľa podrobných oceňovacích smerníc.