Opatrenie
Národnej banky Československej
o platobnom styku medzi Československou republikou a Švajčiarskom.
Prevádzajúc dohodu o platobnom styku medzi Československou republikou a Švajčiarskom, ujednanú medzi vládou republiky Československej a vládou Švajčiarska dňa 8. marca 1947, dáva Národná banka Československá podľa § 11, ods. 2 devízového zákona túto úpravu:
(1) Bežné pohľadávky a záväzky medzi Československou republikou a Švajčiarskom možno vyrovnávať vo švajčiarskych frankoch alebo v korunách československých. Toto vyrovnávanie môže sa diať prostredníctvom účtu „C“ Národnej banky Československej, vedeného vo švajčiarskych frankoch u Švajčiarskej národnej banky, poťažne prostredníctvom účtu „C“ Švajčiarskej národnej banky, vedeného v korunách československých u Národnej banky československej, alebo prostredníctvom účtov „C“ československých devízových bánk u švajčiarskych bánk, poťažne účtov „C“ švajčiarskych bánk u československých devízových bánk.
(2) Pre vzájomné prepočítanie obidvoch mien platí úradne stanovený kurz.
Za bežné pohľadávky poťažne záväzky podľa článku 1 sa považujú pohľadávky poťažne záväzky, pokiaľ vyplývajú z nížeuvedených titulov:
- a) dodávky tovaru československého pôvodu do Švajčiarska a švajčiarskeho pôvodu do Československej republiky,
- b) vedľajšie výlohy zo vzájomného obchodu tovarom, ako výlohy za dopravné, skladné, colné odbavenie, clo, poistenie tovaru (prémia a náhrady škôd) atď.,
- c) sprostredkovateľská provízia, odmeny, výlohy propagačné a zastupiteľské, inzercia,
- d) výlohy za spracovanie a zušľachtenie, výlohy montážne, za opravy a opracovanie,
- e) mzdy, platy a honoráre, príspevky a podpory sociálneho poistenia, penzie a renty z pracovných smlúv, z použitia alebo z nájmu služieb,
- f) výlohy a zisky z tranzitného obchodu,
- g) dávky a poplatky za patenty, licencie, továreňské značky, autorské honoráre a režijné príspevky,
- h) dane, pokuty a súdne výlohy,
- i) periodické vyrovnávanie poštových, telegrafných a telefonných správ ako aj verejných podnikov dopravných, včítane leteckej dopravy,
- k) výlohy cestovné, liečebné a školné,
- l) alimenty, výlohy vydržovacie a vyživovacie podpory,
- m) platy a náhrady administrátorov, riaditeľov a jednateľov spoločností,
- n) kurzové ztraty a úroky vyplývajúce z obchodov v tomto článku vymenovaných,
- o) obchody poisťovacie a zaisťovacie,
- p) výnosy švajčiarskych kapitálov v Československej republike a všetky ostatné platby, ktoré by boly pripustené po vzájomnej dohode príslušných úradov obidvoch štátov.
(1) Pre prepočítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov vyjadrených v bývalých protektorátnych korunách (K) a v bývalých slovenských korunách (Ks) na švajčiarske franky a pre prepočítanie švajčiarskych frankov na koruny československé použije sa úradného kurzu.
(2) Záväzky vyjadrené v ríšskych markách (RM) prevedú sa najprv na bývalé koruny kurzom 1 RM = 10 K.
V smysle článku 2, písmeno o) pripúšťajú sa k úhrade v prospech švajčiarskych poisťovní a zaisťovní prémie splatné a zaplatené v Československej republike v predchádzajúcom roku a neskoršie (podľa osobitnej medzištátnej dohody).
(1) V smysle článku 2, písmena p) možno konať platby z Československej republiky do Švajčiarska, predstavujúce výnosy z kapitálov umiestnených švajčiarskymi veriteľmi v Československej republike za podmienok, uvedených v odsekoch 2 až 5.
(2) Za švajčiarskych veriteľov podľa odseku 1 považujú sa osoby fyzické, bývajúce vo Švajčiarsku s vylúčením osôb národností nepriateľských Československu, ako aj osoby právnické alebo spoločenstvá osôb so sídlom vo švajčiarsku, oprávnené k obdržaniu osvedčenia alebo affidavitu o švajčiarskom vlastníctve, podľa spoločnej dohody ustálených.
(3) Za švajčiarske kapitály podľa odseku 1 sa považujú:
- pohľadávky ako obligácie, účastiny a iné účasti, bankové účty, hypotekárne pohľadávky, pôžičky, nemovité vlastníctvo, atď., ktoré od 12. marca 1938 patrily švajčiarskym veriteľom v smysle vyšeuvedeného odseku 2,
- pohľadávky, ktoré už požívaly práva k prevodu výnosu podľa predchádzajúcich smlúv vzťahujúcich sa na územie Československej republiky,
- pohľadávky, získané švajčiarskymi veriteľmi po 12. marci 1938 so súhlasom príslušných úradov obidvoch štátov alebo postupnosťou dedičskou alebo podľa zákona,
- pohľadávky vyplývajúce z opätného investovania kapitálu, alebo z úrokov z pohľadávok majúcich právo na prevod,
- všetky ostatné pohľadávky pripustené podľa dohody medzi Švajčiarskym zúčtovacím úradom a Národnou bankou Československou.
(4) Za prevoditeľné výnosy podľa odseku 1 sa pokladajú všetky úroky a dividendy, podiely na zisku spoločností kapitálových a osobných, úroky hypotekárne alebo z cenných papierov, nájomné a pachtovné, ako tiež všetky periodické náhrady predstavujúce odmenu z kapitálov, včítane smluvných umorovacích čiastok splatných od 8. mája 1945. Smluvnými splátkami sa rozumejú splátky v rámci amortizačného plánu, ku ktorým sa zaviazal dlžník verejnej alebo súkromnej pôžičky v dobe uzavrenia smluvy. Ustanovenia československej menovej reformy z roku 1945 zostávajú však vyhradené.
(5) Švajčiarsky veriteľ, ktorý má v Československej republike pohľadávku, odpovedajúcu podmienkam odseku 3, môže si ju dať pripísať k dobru na osobitný účet, otvorený na jeho meno u československých devízových bánk. Taktiež môže nechať pripísať na tento účet výnosy, u ktorých nebude trvať na prevode. Čiastky, pripísané na takýto účet, možno použiť s povolením Národnej banky Československej k účelom, v osobitnej dohode uvedeným.
Platobné kompenzácie sa zásadne nepripúšťajú.
Vzhľadom k uzavretej colnej únii zo dňa 29. marca 1923 medzi Švajčiarskom a kniežactvom Liechtenšteinskym vzťahujú sa ustanovenia tohoto opatrenia tiež na styk medzi Československou republikou a kniežactvom Liechtenšteinskym.
(1) Pre platby podľa tohoto opatrenia platia obecné devízové predpisy.
(2) Pre poukazy do Švajčiarska a likvidáciu úhrad zo Švajčiarska platia podmienky Národnej banky Československej pre nákup a predaj cudzozemských platidiel a pre prevádzanie úhrad do cudziny a z cudziny.
Táto úprava platobného styku medzi republikou Československou a Švajčiarskom platí od 1. marca 1947 a nahradzuje opatrenie Národnej banky Československej zo dňa 22. júla 1946, uverejnené v Úradnom liste republiky Československej I, čiastka 141 zo dňa 7. augusta 1946.
V Prahe dňa 12. mája 1947.