Vyhláška ministra zahraničných vecí o uverejnení rozhodnutí československo-maďarskej Smiešanej komisie pre výmenu obyvateľstva č. 22 a 25 až 35.

Československo-Maďarská Smiešaná komisia pre výmenu obyvateľstva.

Informačná výzva

Presídlenec!

Presídlenec má právo voľne disponovať svojím hnuteľným majetkom a môže si ho vyviezť so sebou (napr. nábytok, zariadenie domácnosti, zvieratá, pôdohospodársky mŕtvy inventár, strojné zariadenie, náradie a zásoby tovaru a materiálu, obchodné zariadenie atď.) podľa nižeuvedeného. Hnuteľnosťami, ktoré si presídlenec nemieni vziať so sebou, môže voľne disponovať, môže ich teda predať alebo darovať.

Presídlenci akéhokoľvek zamestnania, počítajúc v to aj voľné zamestnanie a majiteľov obchodných firiem jednotlivcov, môžu si vziať so sebou svoje písomnosti. Ohľadne voľného prevážania hnuteľností stanovené sú iba tieto obmedzenia.

1. 1. Z pšenice a raže dovedna možno vyviesť osobnú zásobiteľskú dávku. Zásobiteľskú dávku možno vyviezť iba na zbývajúce mesiace hospodárskeho roku, ale prinajmenej na mesiac. Hospodársky rok sa počíta od 1. augusta do 31. júla nasledujúceho roku. Zásobiteľská dávka je u samozásobiteľov mesačne (zlomok mesiaca počíta sa ako celý mesiac) na osobu 20 kg, alebo tomu zodpovedajúce množstvo mlynských výrobkov. Osoby, používajúce prídely z verejného zásobovania, môžu vyviezť na osobu iba 15 kg múky.

   Keď sa presídlenie uskutoční medzi 15. júlom a 15. decembrom, môže si presídlenec vziať so sebou pšeničné a ražné osivo dovedna v takom množstve, ktoré je potrebné na osiatie 40% ornej plochy jeho zanechaného hospodárstva, na ktorom doposiaľ pod akýmkoľvek titulom (ako vlastník, užívateľ, nájomník atď.) hospodáril, počítajúc na jedno kat. jutro 130 kg.

1. 2. Keď sa presídlenie uskutočňuje medzi 15. júlom a 30. aprílom, môže si presídlenec vziať so sebou jačmenné osivo v takom množstve, ktoré je potrebné na zasiatie 10% ornej plochy jeho zanechaného hospodárstva, na ktorom doposiaľ pod akýmkoľvek titulom (ako vlastník, užívateľ, nájomník atď.) hospodáril, počítajúc na jedno kat. jutro 130 kg.
2. 3. Keď sa presídlenie uskutočňuje medzi 1. septembrom a 30. júnom, môže si presídlenec vziať so sebou kukuričné osivo v takom množstve, ktoré je potrebné na zasiatie 20% ornej pôdy jeho zanechávaného hospodárstva, na ktorom doposiaľ pod akýmkoľvek titulom (ako vlastník, užívateľ, nájomník atď.) hospodáril, počítajúc na jedno kat. jutro pri siatí kukurice na zrno 50 kg a na zeleno 100 kg.
3. 4. Z jačmeňa a kukurice dovedna môže si presídlenec vziať so sebou potrebné množstvo na kŕmenie a vykŕmovanie svojich prevážaných zvierat podľa nižeuvedených údajov. V hospodárskom roku presídlenia možno vyviezť z jačmeňa a kukurice (z ich miešanín alebo šrotov, alebo v klasovej kukurici, počítajúc 100 kg klasovej kukurice na 60 kg kukurice v zrne) tieto množstvá na zbývajúce mesiace hospodárskeho roku:

   Presídlenec!

   a)	na jedného koňa povozníckeho mesačne	85 kg
   b)	na iného koňa vyše dvojročného mesačne	60 kg
   	na iného koňa do dvoch rokov mesačne	40 kg
   c)	na hovädzí dobytok dvojročný mesačne	40 kg
   	na hovädzí dobytok do dvoch rokov mesačne	30 kg
   d)	na ošípané vyše jedného roku mesačne	45 kg
   	na ošípané niže jedného roku mesačne	30 kg
   	Okrem toho možno vyviesť dovedna na vykŕmenie jedného kusu ošípanej mesačne	350 kg
   	Jeden až trojčlenná rodina môže vyviezť túto dávku na výkrm jedného kusa,
   	4—6 členná rodina na výkrm 2 kusov,
   	7—9 členná rodina na výkrm 3 kusov ošípaných atď.
   e)	na ovcu sa počíta mesačne	3 kg
   f)	na jeden kus hydiny mesačne	3 kg

1. 5. Obchodníci a remeselníci, u ktorých sa nachádza tovar, vydaný pre verejnú distribúciu, nemôžu si vziať so sebou z týchto tovarov:
   1. hotový odev, vlnené látky, obuv, spracované a nespracované kože, cukor, múku, tuky a železo.

Na presídlenie vyznačený obchodník alebo remeselník povinný je 30 dní pred presídlením vyúčtovať týmto tovarom veľkoobchodníkovi (továrnikovi), ktorý mu tento tovar dodal a zvyšok tovaru vrátiť za náhradu kúpnej ceny.

S ohľadom na to, že obchodníci, remeselníci, a továrnici nevedia, v ktorom čase budú presídlení, v záujme nehateného vykonávania svojho povolania budú týmito článkami zásobovaní do 60. dňa pred presídlením.

Každý iný presídlenec môže si z horeuvedeného tovaru vyviesť svoje vlastné zásoby bez obmedzenia.

Požiadavky, vyplývajúce z povinného odovzdávania, z odňatia, ďalej poznatky o národných správcoch vysvetľujú príslušné ustanovenia IV. a VI. článku rozhodnutia č. 26. Toto rozhodnutie doručuje sa zároveň každému presídlencovi.

Nehnuteľnosti presídlenca prechádzajú v čase presídlenia do vlastníctva toho štátu, z ktorého sa presídlenec presídľuje. Náhrada za tieto nehnuteľnosti je predmetom medzištátneho vyúčtovania.

Z tohto dôvodu sú predmetom súpisu všetky pozemkové nehnuteľnosti, meliorácie, stavby, inventár rastlín, náklady na budúcu úrodu, úroda na koreni, ako aj práva a záväzky súvisiace s nehnuteľnosťami. Ďalej všetky nároky na náhradu škody, ktoré treba alebo možno pojať do súpisu podľa rozhodnutia č. 26 alebo iného rozhodnutia.

Na žiadosť presídlenca spíše súpisová komisia aj jeho konfiškovaný hnuteľný a nehnuteľný majetok, ale z tohto súpisu nevzniká žiaden záväzok ani pre jednu stranu. V oboch prípadoch treba zaznačiť údaje o skonfiškovaní a prípadné dôkazy v rubrike poznámok.

V záujme uľahčenia a urýchlenia súpisu majetku nech si presídlenec zadováži tieto doklady:

1. 1. pozemnoknižné výpisy,
2. 2. pozemnostné hárky,
3. 3. kúpnopredajné smluvy,
4. 4. pozostalostné usnesenia,
5. 5. potvrdenia miestnych úradov o všetkých majetkových okolnostiach, o ktorých nemožno zadovážiť predpísané doklady,
6. 6. potvrdenky o podiele na lesoch a pasienkoch spoločenstevných (urbariálnych atď.) s udaním výmery, pripadajúcej na jeden podiel (čiastku).

Príslušné úrady sú povinné na žiadosť presídlenca vystaviť prednostne, bez kolkov a poplatkov, listiny a úradné potvrdenia uvedené pod 1.—6.

Doklady, ktoré si presídlenec nemohol zadovážiť pre vojnové udalosti, nahradia sa úradnými potvrdeniami miestnych úradov alebo potvrdeniami vystavenými na základe vyhlásenia a podpisu dvoch hodnoverných svedkov. Takéto doklady musí súpisová komisia považovať za dostačujúce.

S ohľadom na to, že sa ocenenie spísaného nehnuteľného majetku nevykonáva pri súpise, ale dodatočne, dôležité je, aby presídlenec starostlivo vyplnil nižeuvedený „Predbežný súpisový hárok“ a miestnej súpisovej komisii (pozostávajúcej z československých a maďarských členov) presne vymenoval všetky svoje nehnuteľnosti, meliorácie, stavby, inventár rastlín, náklady na budúcu úrodu, úrodu na koreni, ako aj práva a záväzky, súvisiace s nehnuteľnosťami.

Keď presídlenec potrebuje akékoľvek vysvetlenia, nech sa ešte pred súpisom obráti v Československu na maďarského zmocnenca v Bratislave, Františkánska ul. č. 1, alebo na Oblastné úradovne, zriadené týmto zmocnencom, v Maďarsku na Československú presídľovaciu komisiu, Budapešť VI, Rózsa Ferencz utca 61, alebo na jej príslušnú oblastnú úradovňu. V čase vykonávania súpisu na miestnu súpisovú komisiu, alebo na odborné kontrolné orgány.

Inštrukcie pre súpisové orgány.

1. A. Všeobecné.
   1. I. Účel súpisu.

      (1) Podľa rozhodnutia Československo-maďarskej Smiešanej komisie č. 10 účelom súpisu je presné ustálenie zanechaného nehnuteľného majetku presídlencov, zaznamenanie majetkových práv a záväzkov, vzťahujúcich sa na nehnuteľnosti, ďalej spísanie akýchkoľvek nárokov na odškodné, ktoré treba alebo možno spísať podľa rozhodnutia č. 26, alebo niektorého iného rozhodnutia priamo pri súpise.

      (2) Dáta, zistené pri súpise, budú podkladom pre dodatočné ocenenie nehnuteľného majetku. Súpis slúži ďalej pre presídlenca, ako dôkaz o zanechanom nehnuteľnom majetku, smluvným stranám slúži ako dôkaz o odovzdanom, resp. prevzatom nehnuteľnom majetku a konečne má byť podkladom pre medzištátne vyúčtovanie náhrady podľa článku VII. Dohody.

      (3) Súpis sa vykoná na mieste samom pred presídlením za spoluúčasti presídlenca.

   1. II. Predmet súpisu.

      Predmetom súpisu je všetok zanechaný nehnuteľný majetok presídlenca, teda pôda, meliorácie, stavby, rastliny na nehnuteľnostiach, náklady na budúcu úrodu, úroda na koreni a všetky majetkové práva a záväzky, vzťahujúce se na nehnuteľnosti, ďalej všetky nároky na náhradu škody, ktoré treba alebo možno pojať do súpisu podľa rozhodnutia č. 26, alebo iného rozhodnutia.

   1. III. Súpisové orgány.

      (1) Súpis vykonávajú miestne súpisové komisie v tomto složení:

      1. a) v Československej republike:
         1. 1. jeden československý zapisovateľ,
         2. 2. jeden maďarský úradník,
         3. 3. jeden alebo dvaja dôverníci z radov presídlencov Maďarov,
         4. 4. jeden československý úradník, ktorý preberá zanechaný nehnuteľný majetok presídlenca hneď pri súpise.
      1. b) v Maďarskej republike:
         1. 1. jeden československý zapisovateľ,
         2. 2. jeden maďarský úradník,
         3. 3. jeden alebo dvaja dôverníci z radov presídlencov Slovákov a Čechov,
         4. 4. jeden maďarský úradník, ktorý preberá zanechaný nehnuteľný majetok presídlenca hneď pri súpise.

      (2) Všetci členovia súpisovej komisie podliehajú disciplinárnemu dozoru Smiešanej komisie.

   1. IV. Úlohy súpisových orgánov.

      (1) Miestne súpisové komisie, ktoré vykonávajú súpis nehnuteľného majetku — zapisovateľ a maďarský úradník — povinné sú zpomedzi už vyhotovených tlačív pred začatím súpisu v obci vyradiť tlačivá značky C XXIII, G, G I, G II, G III, H I, ďalej smernice pre presídlencov a predbežné súpisové hárky, ktoré boly sostavené na základe anulovaného rozhodnutia československo-maďarskej Smiešanej komisie č. 16, a tieto zničiť, aby pri súpise do obehu neprišly a súpis nehatily.

      (2) Súpisové hárky vyplňuje zapisovateľ. Zapisovateľ tak na území Československej republiky, ako aj republiky Maďarskej zodpovedá za včasné a presné vykonanie súpisu.

      (3) Maďarský úradník pomáha pri súpise a kontroluje ho.

      (4) Súpisoví dôverníci vymenovávajú sa podľa rozhodnutia Smiešanej komisie č. 10, čl. VII, ods. 2 majú byť dobre oboznámení s miestnymi pomermi, pomáhajú pri súpise a podávajú potrebné informácie pre súpisovú komisiu. Títo sú menovaní v počte jedného až dvoch na každých 25 presídľujúcich sa rodín (usadlostí). Dôverníci sa majú už vopred pred súpisom informovať o majetkových pomeroch im pridelených presídľovaných rodín, aby pri súpise mohli pohotove podávať potrebné pravdivé informácie.

      (5) Úradník, určený na preberanie zanechávaného nehnuteľného majetku presídlenca, povinný je hneď pri súpise prebrať zanechaný nehnuteľný majetok a prevzatie potvrdiť v súpisovom hárku svojím vlastnoručným podpisom.

   1. V. Praktické vykonávanie súpisu.

      (1) Súpis technicky vykonávajú československé a maďarské súpisové orgány spoločne a zodpovedný je za nich vždy zapisovateľ. Ak by pri súpise vznikly rozpory ohľadne stanovenia množstva a akosti medzi československými a maďarskými členmi súpisovej komisie, rozhodnú o nich prítomní kontrolní odborníci (agronomi, lesníci, vinohradníci, stavitelia atď.). Keď ani títo sa nemôžu dohodnúť, zaznamená sa stanovisko jednej i druhej složky súpisovej komisie do poznámkovej časti príslušnej vložky tak zreteľne a podstatne, aby sa tento spor mohol dodatočne vyriešiť hospodárskou znaleckou komisiou pri Smiešanej komisii. Riešenie rozporu na mieste samom nesmie zdržovať súpis. Ak by príslušní odborníci neboli pri súpise v obci prítomní, komisia nečaká na ich príchod, ale rozpor zaznamená podľa horeuvedeného v poznámkovej rubrike, aby sa súpis v žiadnom prípade nezdržiaval.

      (2) Pre uľahčenie a urýchlenie práce súpisových komisií dá sa každému presídlencovi najmenej 5 dní pred súpisom prípravný súpisový hárok, ktorý vyplní presídlenec. K tomuto formuláru pripojí presídlenec podľa možnosti potrebné doklady (napr. pozemnoknižné výťahy, kupnopredajné smluvy, osvedčenia o užívacom práve, o práve vdovskom atď.).

      (3) Súpisová komisia zapisuje pri súpise nehnuteľného majetku presídlenca do súpisových hárkov na základe predbežných súpisových hárkov, ďalej na základe ústnych údajov presídlenca a na základe predložených dokladov. Vyplnený predbežný súpisový hárok po vykonaní súpisu prevezme od presídlenca zapisovateľ. Presídlencom predložené doklady však po nahliadnutí a po ich zaznamenaní do súpisového hárku vráti presídlencovi.

      (4) Údaje, charakterizujúce bonitu zanechávaných súčiastok nehnuteľného majetku, zapisuje súpisová komisia do súpisových hárkov na základe ústnych údajov presídlenca a podľa potreby aj na základe vecného zistenia na mieste samom. Na základe takéhoto zistenia treba zapísať aj zastavané plochy a údaje o stavbách, stojacích na týchto zastavaných plochách.

      (5) Údaje o výmere zanechaných pozemkových nehnuteľností, o vlastníckych a iných právach a záväzkoch, zapisujú sa na základe príslušného hodnoverného dokladu s označením tohto dokladu v súpisovom hárku. V spornom prípade, keď údaje presídlenca nesúhlasia s predloženými úradnými dokladmi, zaznamená sa tento rozpor zreteľne a podstatne v poznámkovej rubrike dotyčnej vložky.

      (6) Údaje, uvedené v 5. ods., pokiaľ ich presídlenec nemôže pri súpise potvrdiť hodnoverným dokladom, zapisujú sa do súpisových hárkov podľa predbežného súpisového hárku, alebo iných údajov a zistení s poznámkou „bez dokladov“ z toho dôvodu, aby sa súpis nezdržiaval. Doklady o týchto údajoch môže presídlenec predložiť aj dodatočne — po súpise — príslušnej složke Smiešanej komisie, a to v Československu složke maďarskej a v Maďarsku složke československej.

      (7) Doklady, ktoré si presídlenec pre vojnové udalosti nemohol zadovážiť, nahradia sa úradnými potvrdeniami miestnych úradov, alebo potvrdeniami, vystavenými na základe prehlásenia a podpisu dvoch hodnoverných svedkov. Takéto doklady musí súpisová komisia považovať za dostačujúce.

      (8) Súpisový hárok vystavuje sa v štyroch origináloch naraz prepisom na písacom stroji, alebo atramentovou tužkou a indigom. Súpis sa vykonáva v oboch štátoch slovensky a maďarsky. Pre poradie rečí smerodatná je národnosť presídlencova. Keď československý zapisovateľ neovláda obe reči, text v príslušnej reči vyplňuje postupne stranu za stranou druhý člen súpisovej komisie. Prvý originál si ponecháva zapisovateľ až do skončenia súpisu v príslušnej obci. Po skončení súpisu v obci odovzdá zapisovateľ všetky prvé originály z celej obce príslušnej oblastnej úradovni, ktorá ich postúpi príslušnej složke Smiešanej komisie, a to v najkratšom čase tak, aby sa tieto originály nesmiešaly s originálmi z inej obce. Druhý originál súpisových hárkov odovzdá úradníkovi druhej strany, ktorý to tiež podľa obcí odovzdá vlastnej složke Smiešanej komisie. Tretí originál odovzdá hneď po súpise majetku presídlenca presídlencovi a štvrtý originál úradníkovi, preberajúcemu zanechaný nehnuteľný majetok.

      (9) Pri súpise treba zachytiť celý nehnuteľný majetok, počítajúc v to aj časť výše 50 ha.

      (10) Na žiadosť presídlenca súpisová komisia spíše aj skonfiškovaný hnuteľný a nehnuteľný majetok, ale z tohto súpisu nevzniká žiaden záväzok ani pre jednu stranu. Na súpis konfiškovaného nehnuteľného majetku treba použiť príslušné riadne súpisové hárky s nápadným označením v záhlaví hárku „Konfiškované nehnuteľnosti — elkobzott ingatlan“. Konfiškované nehnuteľnosti treba zapísať na tlačivo „Doplnok k vložke“ s nápadným označením „Konfiškované hnuteľnosti — elkobzott ingósások“.

      V oboch prípadoch treba zaznačiť údaje, vzťahujúce sa na konfiškovanie a prípadné dôkazy, a to v rubrike poznámok.

   1. VI. Obmedzenie súpisu.

      U všetkých osôb, vyznačených na presídlenie, na hnuteľný a nehnuteľný majetok ktorých bola uvalená národná správa, nemožno vykonať súpis majetku dotiaľ, dokiaľ národný správca nevyúčtoval a nezaplatil škodu (viď rozhodnutie č. 26, čl. VI, ods. 4).

   1. VII. Časový postup súpisu a prevzatie nehnuteľného majetku.

      Súpis v jednej obci a u vyznačených presídlencov začína sa nejskôr 10 dní pred odchodom transportu a končí sa najneskoršie piaty deň pred odchodom. Z tohto dôvodu trvanie súpisu v jednej obci reguluje sa nasadením potrebného počtu súpisových komisií, a to v predpoklade, že jedna súpisová komisia vybaví denne priemerne 5 hospodárskych jednotiek. Súpisové komisie pracujú denne podľa možnosti 12 hodín, najmenej však 10 hodín.

   1. VIII. Kontumačné opatrenia.

      Keď niektorá složka súpisovej komisie nesplní ustanovenia rozhodnutia č. 10, najmä ak niektorá nevykonáva svoje povinnosti, vykoná súpis složka druhej smluvnej strany (štátu), pričom tento súpis je záväzný pre obe smluvné strany (štáty). Nemožno však pominúť prítomných členov súpisovej komisie.

   1. IX. Kontrolní odborníci.

      Každá složka Smiešanej komisie ustanoví si interne potrebný počet kontrolných odborníkov, ktorí so stránky odbornej kontrolujú súpisové komisie, resp. radia a pomáhajú im. Každá složka súpisovej komisie podlieha so stránky odbornej svojim kontrolným odborníkom. V odborných veciach povinné sú složky súpisovej komisie obracať sa o rady a pokyny zavčasu na svojich kontrolných odborníkov. Ak sa vyskytnú rozpory, rozhodnú odborníci podľa ustanovení č. V. ods. 1.

   1. X. Čo treba rozumieť pod zanechávaným nehnuteľným majetkom presídlenca.
      1. A. Pod zanechávaným nehnuteľným majetkom presídlenca treba rozumieť všetok jeho nehnuteľný majetok, a to:
         1. 1. Všetok majetok pozemkový:
            1. a) orná pôda,
            2. b) ovocné záhrady,
            3. c) zeleninárske záhrady,
            4. d) kvetinové záhrady,
            5. e) iné záhrady,
            6. f) lúky,
            7. g) pašienky,
            8. h) vinohrady,
            9. i) americké matečné sady,
            10. j) viničné školky,
            11. k) lesy,
            12. l) trsteniská,
            13. m) mokré a močarovité plochy,
            14. o) parifikáty,
            15. p) neplodná pôda,
            16. r) iné.
         1. 2. Všetky práva a záväzky, súvisiace s majetkom nehnuteľným.
         2. 3. Všetok majetok meliorácií, a to:
            1. a) drenážové odvodnenie,
            2. b) kanálové odvodnenie,
            3. c) kanálové zavodnenie,
            4. d) iné meliorácie.
         1. 4. Všetky práva a záväzky, súvisiace s majetkom meliorácií.
         2. 5. Všetok majetok stavieb, a to:
            1. a) stavebné pozemky,
            2. b) obytné budovy,
            3. c) maštale,

            Presídlenec! Inštrukcie pre súpisové orgány.

            d) chlievy	} ak sú trvale spojené s nehnuteľnosťou,
            e) ovčíny
            f) kurníky

            1. g) stodoly,
            2. h) sýpky,
            3. i) skladištia,
            4. j) kôlne,
            5. k) garáže,
            6. l) dielne,
            7. m) samostatné pivnice,
            8. n) studne,
            9. o) hnojiská,
            10. p) silážne jamy,
            11. r) sušiarne na kukuricu,
            12. s) sušiarne na tabak,
            13. t) pareniská,
            14. u) skleníky,
            15. v) bazény,
            16. z) ľadovne,
            17. x) samostatné záchody,
            18. y) dielne a továrne,
            19. aa) iné budovy,
            20. ab) včelíny,
            21. ac) ploty
            22. ad) výbehy,
            23. ae) hate,
            24. af) kanály,
            25. ag) stavebné cesty,
            26. ah) poľné a dvorné dráhy,
            27. ai) rozličné iné stavby.

            Viď pripojené usnesenie Smiešanej komisie z 10. apríla 1947.

         1. 6. Všetky práva a záväzky, súvisiace s nehnuteľným majetkom stavieb.
         2. 7. Všetok majetok rastlín, a to:
            1. a) ovocné stromy osamote stojace,
            2. b) lesné stromy osamote stojace,
            3. c) náklady na budúcu úrodu,
            4. d) úroda na koreni,
            5. e) iné.
      1. B. Všeobecné poznatky o hnuteľnostiach, o kterých sa pojednáva v rozhodnutí číslo 26.

         (1) Články I., II. a III. rozhodnutia číslo 26 nevyžadujú si zvláštnych vysvetlení.

         (2) Ods. 1, 2 a 3 IV. článku tohto rozhodnutia pojednávajú o obmedzeniach vo veci prevozu hnuteľností, nakoľko zo pšenice, z raži, jačmeňa a kukurice možno previezť len osobnú samozásobiteľskú dávku a dávky, potrebné na kŕmenie a vykŕmovanie prevážaných zvierat. Množstvo týchto sa ustaľuje takto:

         1. 1. Osobná zásobiteľská dávka z pšenice a z raži (chleboviny), počítajúc hospodársky rok od 1. augusta do 31. júla nasledujúceho roku, počíta sa len na zbývajúce mesiace do konca tohto hospodárskeho roku — najmenej na jeden mesiac — (rátajúc zlomok mesiaca za celý mesiac) a stanovuje sa na osobu:
            1. u samozásobiteľov v množstve 20 kg chlebovín, alebo tomu zodpovedajúce množstvo mlynských výrobkov mesačne.

            Osoby, používajúce prídely z verejného zásobovania, môžu si vziať so sebou iba 15 kg múky.

            Keď sa presídlenie uskutoční medzi 15. júlom a 15. decembrom, môže si presídlenec vziať so sebou pšeničné a ražné osivo spolu v takom množstve, ktoré je potrebné, počítajúc na 1 kat. jutro 130 kg, na osiatie 40% ornej plochy jeho zanechaného hospodárstva, na ktorom doteraz pod akýmkoľvek titulom (ako vlastník, užívateľ, nájomník atď.) hospodáril.

         1. 2. Keď sa presídlenie uskutoční medzi 15. júnom a 30. aprílom, môže si presídlenec vziať so sebou jačmenné osivo v takom množstve, ktoré je potrebné, počítajúc na jedno kat. jutro 130 kg, na osiatie 10% ornej plochy jeho zanechaného hospodárstva, na ktorom doteraz pod akýmkoľvek titulom (ako vlastník, užívateľ, nájomník atď.) hospodáril.
         2. 3. Keď sa presídlenie uskutočňuje medzi 1. septembrom a 30. júnom, môže si presídlenec vziať so sebou kukuričné osivo v takom množstve, ktoré je potrebné, počítajúc na 1 kat. jutro pri siatí kukurice na zrno 50 kg a na zeleno 100 kg, na osiatie 20% ornej plochy jeho zanechaného hospodárstva, na ktorom doteraz pod akýmkoľvek titulom (ako vlastník, užívateľ, nájomník atď.) hospodáril.
         3. 4. Z jačmeňa a z kukurice môže si presídlenec vziať so sebou potrebné množstvo na kŕmenie a vykŕmovanie svojich prevážaných zvierat podľa nižšie uvedených údajov. V hospodárskom roku presídlenia možno vyviezť z jačmeňa a kukurice spolu (z ich miešanín alebo z ich šrotov, alebo v klasovej kukurici, počítajúc 100 kg klasovej kukurice za 60 kg kukurice v zrne) tieto množstvá na zbývajúce mesiace:

            Presídlenec! Inštrukcie pre súpisové orgány.

            		mesačne
            a)	na jedného koňa povozníckeho	85 kg
            b)	na iného koňa vyše 2-ročného	60 kg
            	na iného koňa do dvoch rokov	40 kg
            c)	na hovädzí dobytok vyše 2-ročný	40 kg
            	na hovädzí dobytok do dvoch rokov	30 kg
            d)	na ošípané výše 1 roka	45 kg
            	na ošípané níže 1 roka	30 kg
            	Okrem toho na vykŕmenie 1 kusa ošípanej, počítajúc na 1—3-člennú rodinu 1 kus, na 4—6-člennú rodinu 2 kusy, na 7—9-člennú rodinu 3 kusy atď., dovedna 350 kg týchto obilnín.
            e)	na ovce sa počíta mesačne	3 kg
            f)	na 1 kus hydiny sa počíta mesačne	3 kg

         (3) Na presídlenie vyznačení remeselníci, továrnici a obchodníci môžu si vziať so sebou svoje strojné zariadenie, zariadenie, náradie, sklad svojho tovaru a materiálu. Na presídlenie vyznačení obchodníci a remeselníci, u ktorých sa nachádza tovar, vydaný cieľom verejnej distribúcie na odberné lístky, alebo poukážky, nemôžu si so sebou vziať tieto veci:

         1. hotový odev, vlnené látky, obuv, spracované a nespracované kože, cukor, múku, tuky a železo.

         Na presídlenie vyznačený obchodník alebo remeselník povinný je 30 dní pred presídlením vyúčtovať týmto tovarom a zvyšok vrátiť za náhradu kúpnej ceny veľkoobchodníkovi (továrnikovi), ktorý mu tento tovar dodal.

         S ohľadom na to, že obchodníci, remeselníci a továrnici ešte nevedia, v ktorom čase budú presídlení, v záujme nehateného vykonávania svojho remesla budú týmito článkami zásobovaní do šesťdesiateho dňa pred presídlením.

         Každý iný presídlenec môže si z horeuvedeného tovaru vyviezť svoje zásoby bez obmedzovania.

         (4) Keď presídlenec má požiadavku za odňaté mu hnuteľnosti, treba sa riadiť podľa 8.—12. odseku IV. článku rozhodnutia č. 26.

         (5) Na okolnosti bezprávneho odňatia hnuteľností vzťahuje sa 2. ods. V. článku rozhodnutia č. 26.

         (6) O tom, že z titulu verejných dlžôb nemožno zadržať hnuteľnosti presídlenca, pojednáva 3. ods. tohto istého článku rozhodnutia č. 26.

         (7) Ustanovenia o národných správach nachádzajú sa v VI. článku toho istého rozhodnutia. V takomto prípade nemôže sa spísať nehnuteľný majetok presídlenca a na presídlenie vyznačenú osobu nemožno presídliť dotiaľ, kým národný správca s ňou nevyúčtoval.

      Vyplňovanie hlavného obalu a zápisnice.

      Pri vyplňovaní hlavného obalu treba dbať na tieto okolnosti:

      1. Pred začatím vlastného súpisu zapisovateľ prečíta za prítomnosti všetkých členov miestnej súpisovej komisie, presídlenca a preberajúceho orgánu úvod zápisnice a vyplní mená jednotlivých členov miestnej súpisovej komisie, presídlenca a preberajúceho orgánu.
      2. Pod bodom 12. hlavného obalu zapisujú sa len tí spoluvlastníci, ktorí sa s presídlencom nepresídľujú. Druhú a tretiu stranu obalu súpisová komisia nevyplňuje.
      3. Na tretej strane zápisnice do soznamu dokladov v rubrike d) uvedie sa dátum, kedy miestna súpisová komisia nahliadla do dokladov. Súpisová komisia po nahliadnutí vráti doklad presídlencovi. V rumrike e) zaznamenáva sa dátum predloženia dokladu len u predbezných súpisových hárkov, ktoré sa pripojujú k súpisovému hárku.
      4. Po skončení súpisu prečíta zapisovateľ prehlásenie na. tretej strane zápisnice a urobí na tejto strane na poznámkovom mieste event. poznámky o súpise, napr.: súpis vykonaný bez prekážok, alebo: pri súpise sa vyskytly tieto prekážky: . . . . . ., alebo iné prípadne dôležitejšie poznámky.
      5. Po tomto zázname podpíšu zápisnicu vlastnoručne všetci členovia súpisovej komisie, presídlenec a preberajúci orgán.

      Vyplňovanie vedľajšieho obalu vložky „A“.

      Na tento obal zapisujú sa podľa jednotlivých otázok všeobecné hospodárske údaje obce presídlenca, a to na každom súpisovom hárku pre každého presídlenca. Pri vyplňovaní jednotlivých bodov treba zvlášť dbať na tieto okolnosti:

      1. ad 1 d) Sem sa vpíše priemerná ročná úroda uvedených plodín, ktorú súpisová komisia zistila na miestnom úrade, a to na základe priemeru, vypočítaného z úrody posledných 5 rokov.
      2. ad 1 e) Hlavnými tržnými plodinami rozumejú sa tie, ktoré sa v chotári obce v najväčšej miere pestujú a aj v najväčšej miere speňažujú v mieste alebo konzumných strediskách.
      3. ad 1 f) Zvláštnymi tržnými plodinami sú napr. tabak, paprika, kečkemétske marhule, badačonské víno, tokajské víno atď.
      4. ad 1 k) Robotnícke pomery môžu byť dobré, keď je v mieste dostatok stáleho i príležitostného robotníctva alebo keď sa títo ľahko dostanú do práce v blízkom okolí. V opačnom prípade sú zlé.
      5. ad 2 d) Druh ciest je: cesta tvrdá a mäkká.

      Stav ciest môže byť zlý a dobrý.

      1. ad 2 e) Sem sa zapisujú rôzne iné zvláštne a dôležité okolnosti, napr.: podnik má svoju vlastnú dvornú alebo poľnú dráhu, podnik má teheľňu, v mieste je družstevný liehovar, vzdialený x km od dvora presídlencovho, presídlenec je členom takého a takého poľnohospodárskeho družstva, cukrovar je vzdialený od bydliska presídlencovho x km, presídlenec dodáva do cukrovaru repu priamo vozmo atď.
      2. ad 3. Rekapituláciu pozemkového majetku súpisová komisia nevyplňuje.

      Vyplňovanie vložiek „A“.

      1. A. I. Orná pôda.

         Ad 2. Orná pôda v chotári obce sa triedi:

         1. I. Výborná: sú to pôdy ľahko obrábateľné, ktoré rodia všetky plodiny a ich úroda je istá.
         2. II. Dobrá: sú to pôdy ťažšie obrábateľné, ktoré rodia všetky plodiny a ich úroda je istá.
         3. III. Stredná: sú to pôdy, ktoré sa ľahko a či ťažko obrábajú, nerodí sa však na nich všetko a úroda býva na nich neistá.
         4. IV. Zlá: sú to pôdy veľmi ťažké a studené, alebo veľmi ľahké so zlými pôdnymi vlahovými pomermi, úroda ktorých je veľmi málo istá.

         Pre každú takúto triedu pozemkov, shrnutých do celkovej výmery, treba vystaviť zvláštnu vložku A I. u každého presídlenca.

      1. A. II. a) Pestovanie ovocné záhrady.

         Do tejto vložky zapisujú sa tie pestované ovocné záhrady, ktoré majú výmeru vyše 800 štvorcových siah, sú ohradené, odborne ošetrované a sú výlučne ovocinárskymi kultúrami podľa ich obrábania (nie podľa katastru, ale podľa skutočného stavu). Iné ovocné sady a výsadby sa sem nezapisujú. Pôdu pod týmito zapisujeme do vložky A. I. a ovocné stromy na nich do vložky B. I., a to ako mimo uzavretých ovocných sadov stojace ovocné stromy a kríky.

      1. A. II. c) Zeleninárske záhrady.

         Sem sa zapisujú výlučne také zeleninárske záhrady, ktoré majú výmeru vyše 800 štvorcových siah a sú opatrené zalievacím zariadením (napríklad bulharské zeleninárske záhrady). V týchto záhradách sa pestuje výlučne len zelenina a pestovaniu venuje sa náležitej odbornej pozornosti. Iná pôda, vysadená zeleninou, spisuje sa na vložke A. I. a úroda zeleniny na koreni na nej sa zapisuje na vložke D. III. b Zeleninárske záhrady okolo domov alebo na iných stavebných parcelách, pokiaľ ide o pozemok, zapisujú sa na vložke C. I. a ich úroda na koreni sa pri súpisu vôbec nespisuje.

      1. A. II. d) Kvetinárske záhrady.

         Pod kvetinárskymi záhradami rozumieme tie pozemky, ktoré slúžia výlučne pestovaniu kvetín za účelom obchodným.

      1. A. III. Lúky.

         ad 2. Lúky triedime:

         1. I. je to lúka s istou úrodou.
         2. II. je to lúka s neistou úrodou,

         ad 6. Akosť sena je: seno sladké, polosladké a kyslé.

         ad 16. Prístupnosť lúky je ľahká, keď má dobrú cestu, v opačnom prípade je ťažká.

      1. A. IV. Pašienky.

         ad 2. Ako pri lúke.

         ad 11. Akosť porastu je: dobrá, stredná a zlá. Hustota porastu je: uzavretá, keď je porast jednoliaty (primerane hustý), neuzavretá, keď porast je fľakovitý a riedky.

         ad 25. Pašienok je ľahko prístupný, keď je možnosť dobrého výhonu dobytka. V opačnom prípade je ťažko prístupný.

      1. A. V. a) Vinice nosné.

         ad 2. Triedenie ako na vložke A. I.

         ad 13. Prístupnosť vinice je ľahká, keď sa dá k nej alebo až do nej dôjsť povozom. V opačnom prípade je ťažká.

      1. A. V. b) A. V. c).

         Americké matečné vinice a viničné školky.

         Očakávanú úrodu na koreni, pokiaľ sa táto vyjadruje v kusoch, udávame po 1000 kusoch a triedime ju na I., II. a III. triedu.

      1. A. VI. a) Lesný komplex.

         Tu sa spisuje súkromný lesný majetok presídlencov a také spoločenské lesné majetky, ktoré netreba obhospodarovať na základe vrchnosťami schválených pravidiel.

         Na základe vrchnosťou schválených hospodárskych pravidiel, alebo základných pravidiel obhospodarované lesné majetky (ako sú bývalé urbariálne, komposesorátne atď.) spisujeme na vložke A. VI. b).

         1. 1. Keď jestvuje lesný hospodársky plán, treba uviesť, na ktoré obdobie platí. Ak niet hospodárskeho plánu, netreba túto rubriku vyplniť. Keď jestvuje hospodársky plán, treba ho k súpisu vyžiadať od príslušného úradu alebo lesnej správy, čo urobia vopred kontrolní lesní odborníci, tak že sa tým nesmie zdržovať súpis.
         2. 2. Tvar lesa treba udať podľa toho, či ide o les vysoký, nízky alebo stredný. (Charakteristika nízkeho lesa je, že sa obnovuje z parezov, kým vysoký les zo semena.)
         3. 3. Dobu porubnú treba udať podľa hospodárskeho plánu. Keď takého niet, podľa zákonných predpisov: u vysokého lesa osemdesiat až do sto rokov, u nízkeho lesa desať, dvadsať, tridsať, štyridsať až pädesiať rokov.
         4. 4. V tejto rubrike treba uviesť celkový počet spoluvlastníkov, ako aj to, v akom pomere vlastnia lesný majetok; majiteľov lesov, ktorí sa presídľujú, treba menovite vykázať aj s tým, aký podiel vlastnia z celého lesa.

            Aj v tom prípade, keď len jeden člen zo spoluvlastníkov sa presídľuje, treba pre celý lesný majetok sostaviť kompletný súpisový hárok a popis lesa.

         1. 5. V tejto rubrike treba poznamenať také veci, na ktoré nepamätá predpísaná vložka. Keď je hospodársky plán po ruke, uvedie sa v tejto rubrike ročná hlavná, výchovná a pobočná ťažba.
         2. 6. Výpočet hodnoty lesa.
            1. c) Keď jestvuje hospodársky plán, treba podľa neho porast zaznačiť. Keď však nejestvuje, zaznačí sa sem katastrálne parcelné číslo.
            2. d) a e) Sem vpisujeme iné plochy, patriace k lesnému hospodárstvu, a to buď pôdu úrodnú alebo neúrodnú, pričom výmera uvádza sa v katastrálnych jutrách a v siahach. V poznámke treba uviesť presný druh kultúry. Táto má byť popísaná podľa jej druhu na príslušnej vložke A, ktorá sa pripojí k vložke lesa. Za úrodnú pôdu počítame k lesnému hospodárstvu patriacu ornú pôdu, lúky a pašienky a za neúrodnú pôdu kamenolomy, pieskovište, cesty, zastavané plochy atď.
            3. f) V tejto rubrike treba uviesť výmeru porastu v katastrálnych jutrách.
            4. g) Sem zapisujeme dreviny, pomer ich smiešania, ako aj podrast. Napr.: Buk 0.7, dub 0.3. Treba vykázať plošný podiel náletu.
            5. h) Tu sa uvádza základná hornina, pôdna pokrývka, krycia drevina a hĺbka humusu.
            6. i) Tu sa uvádza stupeň svahu a sklonu k svetovej strane. (Príklad: Sv 5°:)
            7. j) Zisťujeme podľa údajov hospodárskeho plánu alebo spočítaním letokruhov.
            8. k) Zakmenenie uvádzame v desatinách. Napr.: 1.0, 0.9, 0.8 atď. Neurčujeme podľa zápoja.
            9. l) Strednú výšku zisťujeme v celých metroch.
            10. m) Na základe zisteného veku a strednej výšky podľa Greinerových tabuliek zistíme bonitu porastu.
            11. n) Bonitu pôdy vykážeme v tom prípade, keď ukazuje sa odchýlka od bonity porastu.
            12. o) Vzdialenosť lesa od normalizovanej železničnej nakladacej stanice až do stredu lesného komplexu treba uviesť v kilometroch.
         3. Poznámky. Porasty treba do tabelárneho prehľadu zaznamenávať systematicky podľa hospodárskych tried. Sumár hospodárskych tried vykazuje celú výmeru lesného hospodárskeho celku.

         K hodnote lesa v blízkosti veľkých mestských stredísk do vzdialenosti 25 km treba pripočítať nasledujúce %:

         Presídlenec! Inštrukcie pre súpisové orgány.

         50.000—100.000 obyvateľov	5%
         100.000—200.000 obyvateľov	10%
         200.000—500.000 obyvateľov	20%
         500.000 a vyše obyvateľov	30%

      1. A. VI. b) Lesné podiely.

         Tu sa zapisujú lesy v spoločnom vlastníctve (ako sú bývalé urbárske, komposesorátne atď.), ktoré sa majú obhospodarovať na základe úradných pravidiel.

         1. 1. Riadne ročné príjmy a výdavky, plynúce z podielu spoločenského lesa, treba udať podľa údajov riadnych ročných ťažieb. Mimoriadne ťažby netreba vziať do úvahy.
         2. 2. Za úžitkové drevo možno považovať len také drevo, ktoré je súce podľa obchodných smerníc na výrobu úžitkového dreva.
         3. 3. V poznámke treba uviesť druh ihličnatého dreva (smrek, jedľa, bôr, modrín alebo aj iné ihličnáče).
         4. Poznámky. Prítomný horár alebo lesník, za pomoci ktorého sa lesy spísaly na vložkách A. VI. a. a A. VI. b. viduje obe tieto vložky v poznámkovej rubrike.

         Na vložke A. VI. b. sa zapisuje riadny ročný príjem presídlenca, ako aj riadne ročné výdavky presídlenca na základe úradnej potvrdenky, vydanej predsedníctvom dotyčného lesného spoločenstva. Potvrdenky si musia presťahovalci vopred zaobstarať.

         V poznámke treba uviesť aj to, keď z podielu neplynie momentálne nijaký príjem a aj to, koľko rokov tento príjem nebude plynúť. Do patričnej rubriky však treba zaniesť hmoty a matérie, ktoré za určitý čas budú plynúť.

      1. A. VII. Trsteniská.

         ad 2. Triedenie trstenísk:

         1. I. Dobré.
         2. II. Zlé.
      1. A. VIII. a) Rybníky.

         ad 2. Triedenie rybníkov:

         1. I. keď rybník je ošetrovaný,
         2. II. keď rybník nie je ošetrovaný.

         ad 9. Sem sa zapisujú len člnky a prezimovače. U prezimovačov treba vyznačiť ich veľkosť množstvom rýb v q. Hate spisujeme na vložke C. XXX. a túto vložku treba sem pripojiť.

      1. A. VIII. b) Iné vodné plochy.

         ad 2. Triedenie:

         1. I. keď možno plochu použiť napr. na pestovanie vŕb,
         2. II. keď sa plocha nedá hospodársky nijako využiť.
      1. A. IX. Parifikáty.

         ad 2. Triedenie:

         1. I. keď sa ľahko dá dolovať,
         2. II. keď sa ťažko dá dolovať.
      1. A. X. Neplodná pôda.

         ad 2. Netreba vyplňovať.

      1. B. III. Iné meliorácie.

         Tu sa spisujú pod názvom iné meliorácie nápravy soľných pôd (digovanie), planírovanie a iné.

         Vyplňovanie vedľajšieho obalu „C“.

         Súpisová komisia tento obal nevyplňuje.

         Pri stavbách všeobecne udáva sa materiál základov, múrov, striech a iného v %. Napríklad základ je 50% prírodný kameň a 50% pálená tehla, múry sú 25% pálená tehla a 75% surová tehla, strecha je 50% pálená škridla a 50% bridlica atď.

         Tam, kde sa na vložkách udáva zvláštna stavebná úprava, treba zapísať napr. pri obytných budovách alebo maštaliach, že sú luxusné. Pri maštaliach udávame pri tomto dotaze napr.: jasle zastavené krížom alebo po dĺžke.

         Keď sa udává, že materiál je z dreva, treba všade udať, či to je drevo tvrdé alebo mäkké.

      1. C. II. Obytné budovy.

         ad 5. Pod účelom obytnej budovy treba rozumieť: činžový dom súkromný obytný dom, pre deputátnika atď.

      1. C. III.—XV.

         Na každý druh budovy treba vyplniť samostatnú vložku a pod bodom 1. treba označiť, o aký druh stavby sa jedná: maštaľ pre kravy, chlievy pre ošípané atď. Len preto sa zhotovil jeden druh vložky pre všetky tieto stavby, lebo otázka pri týchto stavbách sú všetky jednaké.

      Vyplňovanie vložky „D“.

      Vedľajší obal tejto vložky súpisová komisia nevyplňuje.

      1. D. I. a) a D. I. b).

         V rubrike g) označujeme:

         1. I. keď sú tohoročné výhonky silné,
         2. II. keď sú tohoročné výhonky stredné,
         3. III. keď sú tohoročné výhonky slabé.
      1. D. III. a).

         V rubrike e) vyznačujeme všeobecný stav:

         1. I. keď je dobrý,
         2. II. keď je zlý.
      1. D. III. b).

         V rubrike e) označujeme všeobecný stav:

         1. I. keď je dobrý,
         2. II. keď je prostredný,
         3. III. keď je slabý,
         4. IV. keď je zlý.

      Vyplňovanie vložky „E“.

      Súpisová komisia vyplní hlavičku na vedľajšom obale. Na tretej strane tohto vedľajšieho obalu podrobne popíše podľa číselného poradia na vedľajšom obale v rubrike a) všetky práva presídlenca, súviciace s nehnuteľnosťami. Keď by tretia strana vedľajšieho obalu nebola pre tento účel dostatočná, treba vložiť novú vložku.

      Vyplňovanie vložky „F“.

      Súpisová komisia na tretej strane vedľajšieho obalu podrobne spíše všetky ťarchy a záväzky presídlenca, súvisiace s nehnuteľnosťami, a to v tom poradí, ako je uvedené na prvej strane vedľajšieho obalu. V nadpise na prvej strane vedľajšieho obalu treba opraviť tlačovú chybu, a to miesto „Práva“ „Záväzky presídlenca“.

      Vyplňovanie vložky „J“.

      Súpisová komisia vyplňuje iba prvú stranu.

      ad 12. Prosperita podniku môže byť: dobrá, stredná alebo slabá.

      Doplnok k vložke.

      Doplnok k složke treba použiť len v tom prípade, keď ide o takú majetkovú súčiastku, na ktorú nie je pamätané vo vložkách A.—J. alebo, keď k týmto vložkám pre nedostatok miesta treba túto vložku priložiť a v súpise na nej pokračovať. V poslednom prípade treba na príslušnej vložke uviesť, že v súpise sa pokračuje na doplnku a doplnok treba s príslušnými číslami strán označiť ako pokračovanie dopĺňanej vložky.

      Prehľad jednotlivých tlačív pre súpis majetku presídlencov.

      1. 1. Hlavný obal.
      2. 2. Zápisnica o súpise.
      3. 3. Vložka A.

         Vedľajší obal pre všeobecné hospodárske údaje.

         1. I. Orné pôdy.
         2. II. Záhrady.
            1. a) pestované ovocné záhrady,
            2. b) ovocné školky,
            3. c) zeleninárske záhrady,
            4. d) kvetinárske záhrady,
         1. III. Lúky.
         2. IV. Pašienky.
         3. V. Vinohrady:
            1. a) vinice nosné,
            2. b) americké matečné vinice,
            3. c) viničné školky.
         1. VI. Lesy:
            1. a) lesný komplex,
            2. b) lesné podiely.
         1. VII. Trsteniská.
         2. VIII. Vodné plochy:
            1. a) rybníky,
            2. b) iné vodné plochy.
         1. IX. Parifikáty.
         2. X. Neplodná pôda.
      1. 4. Vložka B.
         1. I. Drenážovanie.
         2. II. Kanálové odvodnenie alebo zavodnenie.
         3. III. Iné meliorácie.
      1. 5. Vložka C.

         Vedľajší obal.

         1. I. Stavebné pozemky.
         2. II. Obytné budovy.
         3. III.-XV. Maštale.
            1. Chlievy.
            2. Ovčíny.
            3. Kurníky.
            4. Stodoly.
            5. Sýpky.
            6. Skladištia.
            7. Kôlne.
            8. Garáže.
            9. Dielne.
            10. Priemyselné budovy.
            11. Iné budovy.
            12. Iné stavby.
         1. XVI. Samostatné pivnice.
         2. XVII.-XX. Hnojiská.
            1. Silážne jamy.
            2. Bazény.
         1. XXI.-XXII. Sušiarne na kukuricu.
            1. Sušiarne na tabak.
         1. XXIV. Pareniská.
         2. XXV. Skleníky.
         3. XXVI. Ľadovne.
         4. XXVII. Samostatné záchody.
         5. XXVIII.-XXIX. Ploty.
            1. Výbehy.
         1. XXX. Hate.
         2. XXXI. Kanály.
         3. XXXII. Stavané súkromné cesty.
         4. XXXIII. Poľné a dvorné dráhy.
      1. 6. Vložka D.

         Vedľajší obal.

         1. I. Ovocné stromy okrem pestovaných ovocných záhrad.
            1. a) vysoké a polokmenné.
            2. b) ovocné kríky.
         1. II. Mimo lesa stojace lesné stromy.
         2. III. Poľný inventár.
            1. a) náklady na budúcu úrodu,
            2. b) úroda na koreni.
      1. 7. Vložka E.

         Vedľajší obal s jednou vložkou na súpis práv presídlencových, súvisiacich s nehnuteľnosťami.

      1. 8. Vložka F.

         Vedľajší obal s jednou vložkou na súpis záväzkov presídlencových, súvisiacich s nehnuteľnosťami.

      1. 9. Vložka J. — popis živnostenského a priemyselného podnikania.
      2. 10. Doplnok k vložke — poznámky, doplnky, výpočty a iné.